Atóm, jadro atómu
Hmotnosť protónu (neutrónu)
1,667 x 10*(-27) kg
Daltonová atómová teória (3 vety)
1. Prvky sú navzájom odlišné, atómy prvkov sú rovnaké. 2. Atómy pri CH R nevznikajú ani nezanikajú. 3. Zlučovanie atómov rôznych prvkov - nová látka, ale pomer atómov ostáva.
Heisenbergov princíp neurčitosti
Buď vieme zistiť hybnosť elektrónu, alebo polohu elektrónu (nie obidve súčasne)
Bohrov model atómu
Elektróny obiehajú po stacionárnych dráhach. Stacionárne dráhy majú určitú konštantnú energiu. Pri prechode z jednej dráhy na 2 sa mení energia po určitých množstvách : kvantách.
Jadrové štiepenie
Jadro je zasiahnuté neutrónom - rozpad na dve menšie jadrá + uvoľnenie veľkého množstva energie. Reťazová reakcia - kontrolovaný priebeh v reaktoroch.
Stabilné jadrá ak Z≤20
N/Z = okolo 1
Stabilné jadrá ak Z>20
N/Z = okolo 1,5
Rutherfordov model atómu
Planetárny model. Elektróny obiehajú okolo jadra po bližšie nepopísaných kružniciach.
Nukleóny
Protóny a neutróny.
Thompsonov model atómu
Pudnigový model. Kladné jadro, v ktorom sa nachádzajú záporné elektróny (objavil ich).
Hmotnostný defekt
Teoreticky - m atómu = hmotnosť nukleónov (p+ a n0) Prakticky - m atómu je menšia ako m nukleónov - časť energie sa uvoľnila pri vzniku väzby
Jadrová fúzia.
Termonukleárna reakcia (vysoké T a p). Z dvoch ľahších jadier - vznik jedného ťažšieho + uvoľnenie veľkého množstva energie. Priebeh v hviezdach.
Modely atómu (T,R,B,KM)
Thompson, Rutheford, Bohr, Kvantovomechanický model atómu
Vlnová frekvencia
Výpočet : pravdepodobnosť s akou sa e- nachádza v danej oblasti atómu. Výsledok Schrödingerovej rovnice (graficky orbitál).
Polčas rozpadu
doba za ktorú sa rozpadne polovica prítomných jadier rádionuklidu
Väzbová energia
fyzikálna veličina stability jadier
Rádioaktívny rozpad beta-
nuklid o 1 miesto vpravo v PSP (neutrón sa zmení na protón a e-)
Rádioaktívny rozpad beta+
nuklid o 1 miesto vľavo v PSP (-1 protón - premena na pozitrón a e-)
Rádioaktívny rozpad alfa
nuklid o 2 miesta vľavo v PSP (-2 protóny)
Vyhorenie látky
po 10 polčasoch rozpadu
Elektrónový záchyt
prebytok protónov - protón zachytí e- z vlastného obalu - nuklid o 1 miesto vľavo (-1 p+)
Žiarenie beta-
prúd elektrónov väčší dosah menej ionizujúce
Žiarenie gama
prúd energeticky nabitých iónov nereaguje s EP najväčší dosah najmenej ionizujúce
Žiarenie beta+
prúd pozitrónov väčší dosah menej ionizujúce
Žiarenie alfa
prúd častíc alfa - heliónov (4/2 He) malý dosah najnebezpečnejšie - najionizujúcejšie
Stabilita jadier
rozhoduje pomer N (neutróny) / Z (protóny) rieka stability
Rádioaktivita
samovoľný proces premena nestabilného rádionuklidu na stabilnejšie jadrá iných prvkov + vznik rádioaktívneho žiarenia
Jadrová fúzia napodobnená človekom
stelátory, tokamaky
Elektrón má charakter
častice aj vlny - popis kvantovou mechanikou.
