Sociálna politika

Predstavitelia českej školy

K. engliš, J. Macek, I. Winter, prof. schonbaum a v USA- F.D. roosewelt

Zakladatelia SP Švédsko

Karl Gunnar Myrdal

Zakladatelia SP Veľká Británia

Lord Wiliam Henry Beveridge

Sociálna pomoc znaky

1. Celospoločenská solidarita 2. Individualizácia 3. Subsidiarita 4. Finalista

Znaky sociálna podpora

1. Celospoločenská solidarita 2. Poskytovanie dávok pri splnení zákonom ustanovených podmienok 3. Špecificky určenie výšky dávok 4. Príjemca dávky do systému nemusí finančne prispieť

Modely SP

1. Liberálny model 2. Sociálno-demokraticky model 3. Neoliberálny model

Nástroje SP

1. Pravo najmä PSZ 2. Ekonomické nástroje 3. Sociálne programy a plány 4. Kolektívne vyjednávanie

Z hľadiska spôsobu financovania rozoznávame systémy SZ financované

1. Priebežne (Pay-as-you-go) 2. Kapitálovo 3. Kombinovane

Znaky soc poistenie (8)

1. Všeobecná povaha systému 2. Obligatórnost vzniku poistenia 3. Osobná participácia 4. Nárokovost 5. Soc solidarita 6. Priebežne financovanie 7. Štátna garancia solventnosti nositeľa poistenia 8. Neziskový princíp

Subjekty SP

1. Štát a jeho orgány 2. Zamestnávatelia 3. Zamestnávateľské organizácie a zamestnanecké odborové orgány 4. Obce, mesta, VÚC 5. Charitatívne organizácie, organizácie občianskych iniciatív 6. Cirkev 7. Občania, rodiny, domácnosti

Funkcie SP

1.Ochranná 2. Rozdeľovacia a prerozdeľovacia 3. Stimulačna (funkcia produktivity) 4. Preventívna 5. Homogenizačná

Systémové časti sociálneho zabezpečenia

1.nemocenské poistenie 2. Dôchodkové zabezpečenie 3. Sociálnu starostlivosť 4. Štátne dávky sociálneho zabezpecenia

Lord Wiliam Henry Beveridge

Ako prvý na svete zaviedol povinne poistenie v nezamestnanosti. Cieľom jeho koncepcie bolo zabezpečenie jednotlivca počas celého života od kolísky po hrob. Identifikoval 5 problémov - hlad, choroby, nevzdelanosť, bieda, nezamestnanosť - pred chudobou prostr existencneho minima - pred chorobami prostr národnej sústavy zdravotníckej starostlivosti - pred nedostatočným/ chýbajúcim bývaním prostr prispevkov na bývanie - pred nezamestnanosťou realizáciou politiky plnej zamestnanosti a príspevkami v nezamestnanosti - pred nevedomosťou rozvojom školstva

Sociálnu politiku možno členiť na

Aktívnu - preventívne sociálne opatrenia, ex ante, kurátivny prístup, perspektívna soc politika Pasívnu - riešime už vzniknuté soc problémy, zmiernujeme následky, ex post, paliativny prístup

Sociálne udalosti nemocenské poistenie

Dočasná prac neschopnosť pre chorobu/úraz, karanténa nariadená podla predpisov o boji proti prenosným chorobám Ošetrovanie chorého člena rodiny- dieťaťa, manžela, starého rodiča Tehotenstvo a materstvo

Vnútorne faktory (7)

Ekonomická, demografická, politická situácia; právny poriadok; etické názory a tradície; náboženstvo; stav životného prostredia

Politika

Grécky pôvod. Veda a umenie riadiť a spravovať spoločnosť

Homogenizacna funkcia

Ide o proces vytvárania rovnakých šancí vzdelávania, získavania práce, starostlivosti o zdravie podľa individuálnych schopnosti a predpokladov

Sociálno-demokraticky model

Inštitucionálne redistributivny. Univerzalisticky/kolektivisticky s dominantným postavením štátu. Typicky všeobecnosti, t.j. zahŕňa celu populáciu bez zretela na skutočnosť, či to potrebuje alebo nepotrebuje a aktívnym prístupom k plnej zamestnanosti. Dominantne financovanie prostredn všeobecných dani a zakl kritériom distribúcie je solidarita. Opiera sa o hodnoty dobrého zdravia a vzdelania pre všetkých (rovnosť šancí) a zabezpecenia obyvateľstva nevyhnutnými príjmami s cieľom zabezpečiť všetkým dôstojnú životnú úroveň. Typicky pre škandinávske krajiny - Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko do r 1989 typicky aj pre bývalé socialistické krajiny

Princíp sociálnej solidarity

Je vyrazom spolupatričnosti a vzajomnej etickej zodpovednosti. Vychadza zo zidovsko-krestanskej nabizenskej etiky, z moralky labouristickeho hnutia a lavicovych polit presvedceni. Zakl kriteriom je ,,stale zlepsovanie situacie tych skupin v spolocnosti, kt su najviac znevyhodnene.'' Ide o celospolocensku a medzigeneracnu solidaritu.

Základom sociálnej politiky je

Jedinec ako súčasť celku so svojimi jedinečnými vlastnosťami, schopnosťami, záujmami, potrebami, jeho blaho, prospech, zakl neodňateľné a nescudzitelne práva, predovs pravo na ľudskú dôstojnosť a slobodný rozvoj osobnosti

Princíp soc spravodlivosti - zásady a popis

Kazdemu rovnako Kazdemu podľa jeho potrieb Kazdemu podľa jeho zásluh J. Macek definoval ako ,,najvacsie stastie najvacsiemu poctu". Obsahuje v sebe aj princip rovnakych sanci, princip odkazanosti, princip zasluhovosti..

Sociálny

Latinsky pôvod. V najširšom zmysle spoločensky, v užšom zmysle ide o činnosť smerujúcu k odstraňovaniu nerovnosti týkajúcej sa podmienok života ľudí, vzťahov medzi ľuďmi, vzťahov medzi indivíduom a kolektívom, pripadne celou spoločnosťou. V najužšom zmysle vyjadruje konkrétne riešenie materiálnych podmienok existencie človek počas vzniku nepriaznivých životných situácii

Vonkajšie faktory (5)

Medzinárodná situacia Zahraničná orientácia krajiny Vplyv kolonizácie Činnosť medzinárodných organizácii Migrácia obyvateľstva

Otto von Bismarck

Myslienka ,,aby jednotlivec podriadil svoje ekonomické záujmy statu''. Sociálne zakonodarstvo - návrh z o sociálnom zabezpeceni, z o nemocenskom poisteni, z o úrazovom poisteni Realizoval politiku ,,cukru a biča'' - zakázal sociálnodemokratickú stranu a na druhej strane vznik prvej sústavy sociálneho poistenia na svete

Zásady

Myslienky humanizmu, demokracie, slobody, rovnosti obcanov pred zakonom, spolocenskej spravodlivosti, ludskej dostojnosti, solidarity, istoty, slušnosti.

Preventívna funkcia

Odstranovanie nedostatkov, prekazok a disfunkciii (bieda, alkoholizmus, kriminalita...), ale najma rozsiahla prevencia orientovana na zvladnutie zivotneho stylu.

Ekonomické nastroje

Opatrenia kt umoznuju ziskavat a prerozdelovat zdroje za ucelom dosiahnutia vytyceneho ciela. 1. Fiskálne nastroje v podobe transferov na strane jednej a zliav na druhej 2. Uverove nastroje 3. Cenova politika vo forme cenovej regulacie urcitych statkov a sluzieb pre vybrane soc skupiny obyv Ziskavanie financnych prostriedkov sa moze uskutocnit pomocou 1. Dani 2. Prispevkov do poistovacich fondov 3. Darov FO a PO

Zakladatel SP Nemecko

Otto von Bismarck

Systémy sociálneho zabezpečenia môžu mať dvojaké formy

Povinnú alebo základnú a dobrovoľnú alebo doplnkovú

Neoliberálny model

Pozícia stredu tzv korporalisticky resp moderný konzervativny, nemecky model. Uplatňujú sa liberálne a socialno-demokratické črty. Podporuje trhový mechanizmus a proces privatizácie avšak zároveň aj obmedzene regulačné zásahy štátu do ekonomickej a sociálnej oblasti. Základom je povinný sociálny poisťovací systém. Trhové hospodárstvo účelovo spája s plánovaným hospodárstvom. Podporuje väčšiu mieru redistribúcie príjmov, ochraňuje súkromne vlastníctvo a podnikanie pri pluralite podnikateľských subjektov, podporuje rozvoj sociálnych služieb. Snaží sa o zvyšovanie sociálnej rovnosti a spravidlivosti ale neabsolutizuje ju. Typicky pre krajiny západnej eu - Nemecko, Rakúsko a do istej miery Francúzsko a Belgicko.

Obyvateľstvo delíme na (3)

Predproduktivne, produktívne a poproduktívne

Základne princípy práva SZ

Princíp sociálnej spravodlivosti Priincip sociálnej solidarity Princíp subsidiarity Princíp participácie

Stimulacna (f produktivity)

Realizuje sa podporovanim a vytvaranim optimalneho suladu medzi zaujmami jednotlivca a spolocnosti. Tieto opatrenia priamo ovplyvnuju vykonnost pracovneho potenicalu, produktivitu ale aj nepriamo celkovy prospech spolocnosti. Vzdelavacia politika, kultura, zdravotna politika... tieto opatrenia maju vyrazny stabilizacny efekt v spolocnosti

Liberálny model

Reziduálny (zvyškový). Zdôrazňuje slobodu jednotlivcov kt sú schopní svojou činnosťou vytvárať vhodne podmienky nie len pre seba, ale pre všetkých a pre celu spoločnosť. Vychádza z oddelenia štátu a spoločnosti a z obmedzenia štátnych zásahov do ekonomiky a spoločenského života na minimum. Štát nemá zasahovať do ekonomickej a sociálnej sfére pretože všetko rieši výhradne trh. Základom je súkromne poistenie. Doraz sa kladie na testované dávky zamerané na chudobných. Uloha štátu ako subjektu v SP spočíva iba v ochrane trhu proti monopolom. Sociálna nerovnosť nie je obmedzovaná. Tento model charakterizuje obmedzený rozsah verejných služieb a mala miera redistribúcie príjmov. Typickým pre USA, Austráliu a Veľkú Britániu po nástupe Margaret Tchatcher.

Prerozdelovacia a rozdelovacia funkcia SP

Rovnost sanci (uzko spojena s homogenizacnou). Prerozdelovacia f sa realizuje najma prostrednictvom dani a transferov. Hl nastrojom prerozdelovania je statny rozpocet, verejne rozpocty, sustavy povinneho poistenia... Hl pozornost sa venuje prijmom, mzdam, dochodkom a ich prerozdelovaniu

Nástroj SP- pravo

SP danej krajiny premietnutá do práva realizuje právnu ochranu soc prav svojich občanov. Ústava, z o sociálnom poisteni, z o zdravotnom poistení, z o službách zamestnanosti, z o rodine, pravo európskeho spoločenstva

SR ekonomika

Sociálne a ekologicky orientovaná

Tri základne delenia - systémy SZ

Sociálne poistenie Sociálna podpora Sociálna pomoc

Sociálne udalosti - dôchodkové poistenie

Staroba Invalidita Smrť živiteľa rodiny

Pojem sociálnej politiky

Súbor opatreni, resp aktivít kt sústavne a cieľavedome smerujú k rozvoju každého jednotlivca, spôsobu jeho života, k zlepšovaniu životných podmienok vs obyv danej krajiny, k zabezpečeniu sociálnej suverenity alebo ochrany v rámci daných politických, ako aj ekonomických možnosti danej krajiny. Realizácia soc politiky znamená realizáciu soc práv občanov

Pojem práva sociálneho zabezpečenia

Súhrn právnych vzťahov obsahujúcich práva a povinnosti, ako aj dobrovoľné plnenia, kt vznikajú pri poskytovaní hmotného zabezpečenia alebo inej pomoci inštitúciami sociálneho zabezpečenia občanom, kt sa ocitli v sociálnej situácii štátom akceptovanej a kt sa nemôžu zúčastňovať pracovného procesu a odmena za prácu im neumožňuje kryt mimoriadne výdavky spojené so vzniknutou sociálnou situáciou

Za kolísku akademickej disciplíny sa považuje

Veľká Británia

Faktory sa delia na

Vnútorne a vonkajšie

Princíp subsidiarity

Vychadza z pristupu k cloveku ako individuu s jedinecnymi vlastnostami, schopnostami, moznostami a dispoziciami kt je jedinec povinny vyuzivat nie len pre svoj prospech, ale aj prospech druhych. Je zdoraznenim prava a zaroven aj povinnosti vlastnej zodpovednosti a svojpomoci. Ludia su k sebe navzajom solidarni a vzajomne si pomahaju. Je prejavom spojenia osobnej zodpovednosti so solidaritou.

Princíp participácie

Vyjadrením spoluúčasti a spolurozhodovania jednotlivých subjektov v spoločnosti na prijmanych SP opatreniach z hľadiska ekonomického a právneho. 1. EKONOMICKÁ účasť - ide o účasť na financovani poistného systému 2. PRÁVNA účasť - ,,bez participujuceho občana niet prosperujúcej štátu" je vyjadrená účasťou v konani alebo na kontrole. Základom je dostatočná informovanosť, zrozumiteľnosť, prehľadnosť právnych predpisov ako aj jednoduchosť výkonu SZ.

Princíp

Všeobecný základný zákon, základná myslienka, idea. Princípy práva predstavujú ideový, filozoficky a mravný základ platného práva, môžu mať všeobecný charakter a sú zároveň historicky premenlivé a sú dominujúce

Objekty SP

Všetci obyv daného štátu

Kolektívne vyjednávanie

Z o kolektivnom vyjednavani - nepretrzite prebiehajuci proces v priebehu kt dochadza k vyjednavaniu o urcitych soc skutocnostiach medzi soc partnermi s cielom dosiahnutia kompromisu. Vyznamny preventivny charakter. Soc partnermi su odbory kt obhajuju zaujmy zamestnancov, zamestnavatelske zvazy a vlada = hovorime o tzv TRIPARTITE

Karl Gunnar Myrdal

Zdôvodnil najmä princip sociálnej spravodlivosti a legitimitu solidarity. Presadzoval plnú zamestnanosť, podporí v nezamestnanosti a najmä všeobecne sociálne zabezpečenie kt zabezpečovalo dôstojný ale skromný život v starobe a pri pracovnej neschopnosti

Ochranná funkcia SP

Zmiernenie alebo odstranenie dosledkov urcitych socialnych udalosti v kt je jednotlivec/ soc skupina znevyhodnena vo vztahu k ostatnym (ekonomickom/socialnom zmysle)

Zásada

Zovšeobecnenie právnej myšlienky charakterizujúcej určite právne odvetvie. Základne zásady práva sú východiskovými bodmi kt zákonodarca nevytvára ale ich iba odhaľuje a formuluje. Zasada predstavuje spoločensky, individuálne ustálený názor na konanie, správanie, existenciu niečoho. Vychádza zo zákona, z princípu

Sociálne zabezpecenie môže byt financované zo

Štátneho rozpočtu alebo na základe platenia prispevkov