Szu chem 1/100

A D

9

38

A

43

A

22

A B

34

A B

35

A B

36

A B

40

A B

89

A B

12

A B C

17

A C

37

A C

88

A C

18

A C D

33

A C D

78

A C D

96

A C D

99

A C D

21

A D

24

A D

79

A D

85

A D

15. minerálna voda sa od destilovanej vody odlišuje: A. Obsahom iónov B. Schopnosťou tvoriť vodíkové väzby C. Ničím, obidve látky sú chemicky čisté látky D. Elektrickou vodivosťou

A. Obsahom iónov D. Elektrickou vodivosťou

52. Vedľajšie kvantové číslo : A. charakterizuje tvar orbitálu a čiastočne energiu B. pre n = 2 môže nadobúdať hodnoty 1 , 2 , 3 C. môže nadobúdať hodnotu od 0 po n - 1 D. určuje orientáciu orbitálu v priestore

A. charakterizuje tvar orbitálu a čiastočne energiu C. môže nadobúdať hodnotu od 0 po n - 1

57. Podľa Hundovho pravidla platí , že : A. elektróny obsadzujú orbitály s rovnakou hodnotou energie najprv po jednom , potom sa spárujú B. v jednom orbitály nemôžu existovať dva elektróny , ktoré by mali všetky štyri kvantové čísla rovnaké C. elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty energie D. elektróny vo valenčnej vrstve vždy vytvoria oktet

A. elektróny obsadzujú orbitály s rovnakou hodnotou energie najprv po jednom , potom sa spárujú

49. Podľa kvantovo - mechanického modelu atómu : A. elektróny sa pohybujú okolo atómového jadra v určitom priestore , orbitále , s pravdepodobnosťou 95 až 99 % B. kvantové čísla charakterizujú energiu a veľkosť jadra atómu ( energia , stav , orientácia , rotácia ) C. elektróny sa pohybujú po kruhových dráhach ( Bohr , Rutherford ) D. elektróny sa pohybujú po kruhových dráhach s pravdepodobnosťou 95 až 99 % ( Bohr , Rutherford)

A. elektróny sa pohybujú okolo atómového jadra v určitom priestore , orbitále , s pravdepodobnosťou 95 až 99 %

2. Látka : A. je jedna z foriem hmoty B. sa skladá z častíc , ktorých rýchlosť pohybu je menšia ako rýchlost ' svetla C. sa skladá len z častíc väčších ako 10 m D. môže byť súbor makroskopických telies , napríklad planét , galaxií

A. je jedna z foriem hmoty B. sa skladá z častíc , ktorých rýchlosť pohybu je menšia ako rýchlost ' svetla D. môže byť súbor makroskopických telies , napríklad planét , galaxií

71. Číslo periódy : A. je zhodné s hlavným kvantovým číslom daného prvku B. udáva , ktorú elektrónovú vrstvu si prvok buduje C. udáva počet protónov D. udáva počet neutrónov

A. je zhodné s hlavným kvantovým číslom daného prvku B. udáva , ktorú elektrónovú vrstvu si prvok buduje

93. O jóde neplatí : A. jeho roztok v metanole sa používa na dezinfekciu B. vytvárajú dvojatómové molekuly C. rozpúšťa sa v roztoku jodidu draselného D. z jodidov ho možno vytesniť brómom

A. jeho roztok v metanole sa používa na dezinfekciu

86. O atóme sodíka a katióne sodíka platí : A. katión sodíka je stabilnejší , lebo má konfiguráciu vzácneho plynu B. atóm je stabilnejši C. sú rovnako stabilné , lebo majú rovnaký počet protónov D. katión sodika je reaktivnejši

A. katión sodíka je stabilnejší , lebo má konfiguráciu vzácneho plynu

59. Pre elektróny v jednom orbitále platí , že : A. majú rovnakú hodnotu energie B. majú rovnakú hodnotu spinového kvantového čísla C. majú rovnaké hodnoty n , I , m ; líšia sa iba hodnotou spinu D. ich počet je daný Hundovým pravidlom

A. majú rovnakú hodnotu energie C. majú rovnaké hodnoty n , I , m ; líšia sa iba hodnotou spinu

94. Ak jód sublimuje zanikajú : A. medzimolekulové väzby B. štruktúra atómov C. van der Waalsove sily D. kovalentné väzby

A. medzimolekulové väzby C. van der Waalsove sily

50. Pre hlavné kvantové číslo platí : A. možno použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine B. jeho hodnota je celé kladné číslo od 0 po 7 C. označujeme pismenami K , L , M , N , O , P.Q D. teoreticky môže nadobúdať hodnoty celých kladných čísel od 1 po nekonečno

A. možno použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine C. označujeme pismenami K , L , M , N , O , P.Q D. teoreticky môže nadobúdať hodnoty celých kladných čísel od 1 po nekonečno

100. Molekula vody : A. má polárne kovalentné väzby a väzbový uhol približne 104 ° B. v koordinačných zlúčeninách sa môže viazať ako centrálny atóm C. má atómy vodíka a kyslíka viazané vodikovými väzbami , preto má vysokú teplotu varu D. môže tvoriť hydráty

A. má polárne kovalentné väzby a väzbový uhol približne 104 ° D. môže tvoriť hydráty

98. Oxidy : A. môžu byť kyselinotvorné , zásadotvorné alebo amfotérne B. delíme podľa štruktúry na iónové , atómové a molekulové C. vznikajú len priamym zlučovaním s kyslíkom D. sú všetky rozpustné vo vode , lebo sú to polárne látky

A. môžu byť kyselinotvorné , zásadotvorné alebo amfotérne B. delíme podľa štruktúry na iónové , atómové a molekulové

54. Vyberte správne hodnoty kvantových čísel : A. n = 1 , l=0 , m = 0 B. n = 3,l=2 , m = -2 , -1 , 0 , 1 , 2 C. n = 4,l=3 , m = -3 , -2 , - 1 , 0 , 1.3 D. n = 2,l=2 , m = -1 , -2 , 0 , 1 , 2

A. n = 1 , l=0 , m = 0 B. n = 3,l=2 , m = -2 , -1 , 0 , 1 , 2

55. Vyberte správne hodnoty kvantových čísel : A. n = 2 , 1 = 1 , m = -1 , 0 , 1 B. n = 2 , 1-3 , m = -3 , -2 , -1 , 0 , 1 , 2 , 3 C. n = 1 , m = 0 D. druhá elektrónová vrstva môže mať ' orbitály s , p , d

A. n = 2 , 1 = 1 , m = -1 , 0 , 1 C. n = 1 , m = 0

95. Kyslík : A. patrí medzi najelektronegatívnejšie prvky B. molekulový je stabilnejší a menej reaktívny ako atómový C. s vodou tvorí katióny H3O+ D. v peroxide vodíka je jednoväzbový

A. patrí medzi najelektronegatívnejšie prvky B. molekulový je stabilnejší a menej reaktívny ako atómový

82. Katión sodíka je stabilnejší ako atóm sodíka : A. pretože má konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu Ne B. nie je správne , pretože katión sodíka má kladný náboj a atóm je neutrálny C. pretože má konfiguráciu nasledujúceho vzácneho plynu D. pretože je menší

A. pretože má konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu Ne

92. V kyselinách HCIO , HC1O₂ , HClO3 , HCIO4, v uvedenom poradí : A. rastie sila kyseliny B. rastú redukčné vlastnosti C. rastie schopnosť odštiepiť ' katión vodíka D. narastá oxidačné číslo chlóru kovalentného

A. rastie sila kyseliny C. rastie schopnosť odštiepiť ' katión vodíka D. narastá oxidačné číslo chlóru kovalentného

84. Alkalické kovy : A. sa v prírode vyskytujú len v zlúčeninách , lebo sú veľmi reaktívne B. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu , lebo tak si dobudujú orbitál s C. sa v ľudskom organizme nachádzajú len vo forme katiónov M+ D. sú hygroskopické a leptajú pokožku a sliznice

A. sa v prírode vyskytujú len v zlúčeninách , lebo sú veľmi reaktívne C. sa v ľudskom organizme nachádzajú len vo forme katiónov M+ D. sú hygroskopické a leptajú pokožku a sliznice

97. Kyslík : A. si stabilizuje valenčnú vrstvu prijatím dvoch elektrónov alebo vytvorením dvoch kovalentných väzieb B. sa vyskytuje v zlúčeninách v oxidačných číslach od -II až po VI C. molekulový je stabilnejší , lebo atómy kyslíka sú viazané v molekule dvojitou väzbou D. je najrozšírenejší prvok na Zemi

A. si stabilizuje valenčnú vrstvu prijatím dvoch elektrónov alebo vytvorením dvoch kovalentných väzieb C. molekulový je stabilnejší , lebo atómy kyslíka sú viazané v molekule dvojitou väzbou D. je najrozšírenejší prvok na Zemi

7. Izotopy : A. sú atómy s rovnakým protónovým ale odlišným nukleónovým číslom B. sú napríklad prótium , deutérium a dusík C. sa v prírode nevyskytujú D. majú rovnaký počet protónov , neutrónov , ale líšia sa počtom elektrónov

A. sú atómy s rovnakým protónovým ale odlišným nukleónovým číslom

83. O alkalických kovoch platí : A. sú mäkké , lebo do kovovej väzby poskytujú len jeden valenčný elektrón B. do kovovej väzby poskytujú elektróny z orbitálu s a p C. majú najnižšie hodnoty elektronegativity v rámci periodickej sústavy prvkov D. sú veľmi dobré oxidačné činidlá

A. sú mäkké , lebo do kovovej väzby poskytujú len jeden valenčný elektrón C. majú najnižšie hodnoty elektronegativity v rámci periodickej sústavy prvkov

87. Halogény : A. sú na rozdiel od halogenidových aniónov pre človeka jedovaté B. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu a tak dosiahnu elektrónovú konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu C. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatim jedného elektrónu a tak dosiahnu elektrónovú konfiguráciu nasledujúceho vzácneho plynu D. patria medzi najelektronegatívnejšie prvky

A. sú na rozdiel od halogenidových aniónov pre človeka jedovaté C. si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatim jedného elektrónu a tak dosiahnu elektrónovú konfiguráciu nasledujúceho vzácneho plynu D. patria medzi najelektronegatívnejšie prvky

90. Halogenidy : A. sú soli halogénovodíkových kyselín B. vznikajú napríklad reakciou kovu s halogénovodíkovou kyselinou C. nemôžu vzniknúť priamou reakciou kovu s halogénom D. vznikajú napríklad reakciou CaCO3 , a HCI

A. sú soli halogénovodíkových kyselín B. vznikajú napríklad reakciou kovu s halogénovodíkovou kyselinou D. vznikajú napríklad reakciou CaCO3 , a HCI

74. Redukčné účinky prvkov : A. v perióde zľava doprava klesajú B. halogénov sú najväčšie C. alkalických kovov sú najväčšie D. majú d prvky najväčšie

A. v perióde zľava doprava klesajú C. alkalických kovov sú najväčšie

64. Ionizačná energia : A. v rámci jednej periódy v PSP stúpa zľava doprava B. je energia , ktorú je potrebné dodať ' na rozštiepenie atómu v plynnom stave C. alkalických kovov je malá D. je energia , ktorú je potrebné dodať ' na odštiepenie elektrónu z atómu v plynnom stave

A. v rámci jednej periódy v PSP stúpa zľava doprava C. alkalických kovov je malá D. je energia , ktorú je potrebné dodať ' na odštiepenie elektrónu z atómu v plynnom stave

29. Medzi emulzie patrí : A. vaječný žĺtok B. majonéza C. osladený čaj D. minerálna voda

A. vaječný žĺtok B. majonéza

26. Medzi suspenziu nepatrí zmes : A. vody a oleja B. piesku a oleja C. plynnej látky a kvapalnej látky D. rozdrvenej kriedy a vody

A. vody a oleja C. plynnej látky a kvapalnej látky

30. Z uvedených príkladov vyberte penu : A. vyšľahaná šľahačka B. sneh z vaječného bielka C. hmla D. vaječný žĺtok

A. vyšľahaná šľahačka B. sneh z vaječného bielka

4. Základnou vlastnosťou hmoty je : A. zotrvačnosť B. pohyb C. farebnost D. tvrdosť

A. zotrvačnosť B. pohyb

1. Chémia ako prírodná veda : A. študuje vlastnosti látok a ich vzájomné premeny B. študuje chemickú formu pohybu hmoty C. študuje len správanie látok pri chemických reakciách D. študuje len zloženie atómov a molekúl

A. študuje vlastnosti látok a ich vzájomné premeny B. študuje chemickú formu pohybu hmoty

20

B

47

B

60

B

62

B

68

B

14

B C

16

B C

19

B C

63

B C

11

B D

81

B D

45. Počet atómov kyslíka v molekule disiričitanu draselného je : A. 3 B. 5 C. 6 D. 4

B. 5

58. Hundovo pravidlo : A. udáva maximálny počet elektrónov na valenčnej vrstve B. hovorí , že stavy s rovnakou energiou sa všetky obsadzujú najskôr po jednom elektrone C. umožňuje vypočítať energiu elektrónu D. je výstavbový princip

B. hovorí , že stavy s rovnakou energiou sa všetky obsadzujú najskôr po jednom elektrone

80. O hydridoch platí : A. iónové hydridy reagujú s vodou za vzniku kyselín B. iónové hydridy reagujú s vodou za vzniku hydroxidu a vodíka C. nepolárne hydridy sú amfolyty D. polárne kovalentné hydridy vo vode vytvárajú oxóniový katión

B. iónové hydridy reagujú s vodou za vzniku hydroxidu a vodíka D. polárne kovalentné hydridy vo vode vytvárajú oxóniový katión

5. Atóm : A. je najmenšia nedeliteľná mikročastica látky B. je najmenšia častica látky , ktorá sa skladá z atómového jadra a elektrónového obalu C. sa skladá z protónov , elektrónov a iónov D. je častica chemicky nedeliteľná

B. je najmenšia častica látky , ktorá sa skladá z atómového jadra a elektrónového obalu D. je častica chemicky nedeliteľná

23. Hmotnostný zlomok : A. je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti rozpúšťadla B. je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti roztoku C. je podiel hmotnosti rozpustenej látky v 1000 g vody D. vyjadrujeme aj v percentách

B. je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti roztoku D. vyjadrujeme aj v percentách

70. Číslo skupiny : A. je zhodné s hlavným kvantovým číslom daného prvku B. je rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku C. udáva počet protónov D. je rovnaké ako maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku

B. je rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku D. je rovnaké ako maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku

53. Ak je vedľajšie kvantové číslo 1 = 2 , potom pre magnetické kvantové číslo platí : A. m 0 , 1 , 2 B. m -2 , -1,0 , 1 , 2 C. m = 0 D. m = -1 , -2 , 1 , 2

B. m -2 , -1,0 , 1 , 2

69. O prvkoch v PSP platí : A. maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je rovnaké ako číslo periódy , v ktorej sa prvok nachádza B. maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je rovnaké ako číslo skupiny , v ktorej sa prvok nachádza C. v danej perióde so stúpajúcim protónovým číslom vzrastá elektronegativita D. v danej skupine so stúpajúcim protónovým číslom vzrastá elektronegativita

B. maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je rovnaké ako číslo skupiny , v ktorej sa prvok nachádza C. v danej perióde so stúpajúcim protónovým číslom vzrastá elektronegativita

31. Medzi aerosóly nepatrí : A. dym B. morská pena C. hmla D. Šľahačka

B. morská pena D. Šľahačka

25. Rôznorodá zmes : A. môže byť ' suspenzia , emulzia , pena a roztok B. môže byť suspenzia , emulzia , pena a aerosól C. je vždy zmes dvoch kvapalných látok D. obsahuje častice , ktorých veľkosť je väčšia ako 100 nm

B. môže byť suspenzia , emulzia , pena a aerosól D. obsahuje častice , ktorých veľkosť je väčšia ako 100 nm

28. Suspenzia je : A. rovnorodá zmes kvapalnej a tubej látky B. rôznorodá zmes kvapalnej a tuhej látky C. napriklad neprefiltrovaná morská voda D. zmes dvoch alebo viacerých kvapalín s rôznou molekulovou hmotnosťou

B. rôznorodá zmes kvapalnej a tuhej látky C. napriklad neprefiltrovaná morská voda

3. Hmota : A. existuje len vo forme látky B. sa môže vyskytovať vo forme látky alebo poľa ( magnetického , gravitačného ) C. je objektívna realita , ktorá nezávisí od nášho vedomia D. sa nemôže premieňať z látky na pole

B. sa môže vyskytovať vo forme látky alebo poľa ( magnetického , gravitačného ) C. je objektívna realita , ktorá nezávisí od nášho vedomia

66. So stúpajúcim protónovým číslom v perióde : A. klesá ionizačná energia B. stúpa ionizačná energia C. sa ionizačná energia nemení D. klesajú hodnoty elektrónovej afinity ale ionizačná energia narastá

B. stúpa ionizačná energia

65. Ionizačná energia : A. v skupine so stúpajúcim protónovým číslom rastie B. v skupine so stúpajúcim protónovým číslom klesá C. je najmenšia pre prvky I.A skupi D. je najväčšia pre prechodné prvky

B. v skupine so stúpajúcim protónovým číslom klesá C. je najmenšia pre prvky I.A skupi

27. Emulzia je : A. koloidný roztok vaječného bielka vo vode B. zmes dvoch kvapalných , navzájom nerozpustných látok C. zmes benzénu s jódom D. napriklad zmes nepolámej kvapalnej látky s vodou

B. zmes dvoch kvapalných , navzájom nerozpustných látok D. napriklad zmes nepolámej kvapalnej látky s vodou

10

C

39

C

32

C D

41

C D

76

C D

77

C D

91. V ľudskom organizme sú najviac zastúpené soli kyseliny : A. uhličitej B. fosforečnej C. chlorovodíkovej D. jodovodíkovej

C. chlorovodíkovej

73. Maximálne záporné oxidačné číslo daného prvku v binárnej zlúčenine : A. je vždy rovnaké ako číslo periódy B. je - 8 C. dusika je -3 D. vápnika je -6

C. dusika je -3

56. Vyberte správny výrok : A. elektróny obsadzujú orbitály podľa klesajúcej hodnoty energie B. elektróny obsadzujú orbitály podľa klesajúcej hodnoty elektronegativity C. elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty energie D. elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty ionizačnej energie

C. elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty energie

72. Maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je : A. 8 B. vždy zhodné s číslom periódy , v ktorej sa daný prvok nachádza C. rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku D. vždy rovnaké ako číslo hlavnej skupiny , v ktorej sa daný prvok nachádza

C. rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku D. vždy rovnaké ako číslo hlavnej skupiny , v ktorej sa daný prvok nachádza

6. Nuklidy : A. sú látky zložené z atómov s rovnakým protónovým číslom B. sú látky zložené z atómov s rôznym protónovým číslom C. sú častice látky s rovnakým protónovým aj nukleónovým číslom D. sú častice látky s rovnakým počtom protónov aj neutrónov v atómovom jadre

C. sú častice látky s rovnakým protónovým aj nukleónovým číslom D. sú častice látky s rovnakým počtom protónov aj neutrónov v atómovom jadre

75. Vyznačte nepravdivé tvrdenie : A. kyselinotvornost ' oxidov prvkov tretej periódy narastá od I. A po VII.A skupinu PSP B. oxidy majú iónovú , atómovú alebo molekulovú štruktúru C. všetky oxidy halogénov sú anhydridy kyselín D. zásadotvornost ' oxidov prvkov tretej periódy klesá od I. A po VII.A skupinu PSP

C. všetky oxidy halogénov sú anhydridy kyselín

44. Počet atómov fosforu vo fosgéne je : A. 2 B. 1 C. 0 D. 3

C.0

13

D

42

D

51

D

61

D

67

D

48. V molekule kyseliny dichrómovej je počet atómov kyslika : A. 4 B. 5 C. 6 D. 7

D. 7

46. Počet atómov vodíka v molekule síranu amónneho je : A. 3 B. 4 C. 6 D. 8

D. 8

8. Izotopy sú nuklidy , ktoré : A. sa líšia počtom elektrónov B. sa líšia počtom protónov a neutrónov C. majú rôzny počet protónov D. líšia sa počtom neutrónov v atómovom jadre

D. líšia sa počtom neutrónov v atómovom jadre