Manažment výroby
Kreatívne možnosti zdokonaľovania prípravy výroby
- spoločné znaky systematické zhromažďovanie, hľadanie, triedenie, analýza, porovnávanie, kombinovanie, výber, pretváranie... Metódy tvorivej činnosti : 1) Reflexné metódy Brainstorming = využíva rozdiel medzi intuitívnym a tvorivým myslením, čiže tvorbou myšlienok a logickým kritickým myslením. Zaoberá sa hodnotením myšlienok. Priebeh brainstormingu - vedúci skupiny navrhne a formuluje problém, určí 4 hlavné pravidlá : kritika je vylúčená, povedať každú myšlienku, dôležité je množstvo nápadov, kombinovať, spájať a modifikovať návrhy iných a neobmedzovať sa len na vlastné námety. 2) Synektická metóda = spojenie zdanlivo nesúvisiacich prvkov. Iba vedúci pozná problém, zámerne ho skupine formuluje hmlisto, aby ich neovplyvnil. Ak chceme aby skupina prinášala originálne nápady, je potrebné, aby nevideli všetky súvislosti problému - prinášanie originálnych nápadov. 3) Metóda otázok - spočíva v dekompozícii problému na množstvo otázok 4) Prípadové štúdie - poznáme situačné metódy, inscenačné metódy a ekonomické hry. Prebiehajú formou individuálneho štúdia, navrhovanie alternatívnych riešení... 5) Hodnotová analýza prípravy výroby = nekonvenčný spôsob zdokonaľovania, pri ktorom sa vychádza z praktického poznatku, že pri zabehnutom výrobku s preverenou konštrukciou a technológiou dosiahnuť výraznejšie ekonomické efekty originálnym riešením výrobku. Orientuje sa na zvyšovanie funkčnosti daného riešenia dochádza aj k znižovaniu nákladov. 6) Morfologická metóda - typická je pre ňu tvorba variantov riešenia na dosiahnutie určeného cieľa 7) Heuristické metódy- hlavnou črtou je napodobňovanie určitých javov. Patrí sem: Metóda objaviteľskej matice, Delfská metóda, Metóda nového pohľadu, Metóda pauzy, Metóda nekompetencie, Metóda šokujúceho riešenia, Teória hier
Predpoklady podnikania a zdokonaľovania manažmentu výroby.
1. Strategické plánovanie: Pre úspešné podnikanie a zdokonaľovanie manažmentu výroby je dôležité mať jasne definované ciele a stratégie. To zahŕňa stanovenie vízie, misie a dlhodobých plánov pre rozvoj výroby. 2. Znalosť trhu a zákazníkov: Dôkladné porozumenie trhu a potrieb zákazníkov je nevyhnutné pre úspešné riadenie výroby. Tieto informácie umožňujú prispôsobiť výrobu a výrobky tak, aby vyhovovali požiadavkám trhu. 3. Kvalifikovaný personál: Výber a rozvoj kvalifikovaných ľudských zdrojov je kľúčovým predpokladom pre efektívny manažment výroby. Zabezpečenie správnych ľudí s potrebnými schopnosťami a skúsenosťami je dôležité pre dosiahnutie optimálnych výsledkov. 4. Efektívne riadenie procesov: Zdokonaľovanie manažmentu výroby si vyžaduje efektívne riadenie všetkých procesov, od plánovania a nákupu surovín až po výrobu a distribúciu. Identifikovanie slabých miest a ich systematické zlepšovanie je nevyhnutné pre zvýšenie produktivity a kvality výroby. 5. Technológie a inovácie: Svet výroby sa neustále mení, a preto je dôležité investovať do moderných technológií a inovácií. Aktuálne technologické nástroje a postupy umožňujú zvýšiť efektivitu, flexibilitu a konkurencieschopnosť výrobného procesu. 6. Kontrola a hodnotenie výkonu: Pre neustále zdokonaľovanie manažmentu výroby je potrebné monitorovať a hodnotiť výkonnosť a výsledky. Týmto spôsobom možno identifikovať oblasti, ktoré vyžadujú zlepšenie, a prijať opatrenia na optimalizáciu výrobných procesov. 7. Finančná stabilita: Zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov a finančnej stability je dôležité pre kontinuitu výrobných operácií a investície do zlepšovania manažmentu výroby. 8. Flexibilita a adaptabilita - schopnosť prispôsobiť sa rýchlym zmenám v trhu a výrobnom prostredí.
Podstata, obsah a funkcie prípravy výroby v podniku
PODSTATA PRÍPRAVY VÝROBY Na tvorbu výrobného programu firmy a celú rozvojovú stratégiu výroby nadväzuje príprava výroby, ktorej poslaním je jednak oponovať predošlé koncepčné materiály a jednak kvalifikovane dopracovať podnikateľské zámery do konkrétnej projektovej, konštrukčnej, technologickej a inej dokumentácie, podľa ktorej sa bude vyrábať. V týchto rozmanitých predvýrobných činnostiach má integrujúcu ale zároveň akcelerujúcu funkciu plniť práve manažment prípravy výroby. Treba predovšetkým zabezpečiť pružnosť prípravy výroby, aby mohla pohotovo reagovať na ustavične meniace sa požiadavky trhu a zákazníkov. Významné postavenie prípravy výroby vyplýva najmä z jej hlavného poslania, ktorým je zabezpečiť premostenie vedeckých poznatkov do výroby. Význam prípravy výroby je v 2 hlavných smeroch: a.) Vplyv prípravy výroby na hmotné výsledky výrobného procesu, teda na úžitkové, funkčné a kvalitatívne parametre produkcie. b.) Vplyv prípravy výroby na ekonomickú stránku výrobného procesu. Zložky predvýrobnej prípravy : · prognózovanie parametrov budúcich výrobkov - najmä ekonomické prognózy, komerčná príprava novej výroby - analýza potrieb zákazníkov a konkurencie, ekonomická príprava novej výrobnej náplne - parametre výrobkov, cenové limity, rozpočty nákladov, kalkulácie, projektová príprava výroby, konštrukčná príprava nových výrobkov, technologická príprava výroby, materiálová príprava, príprava výrobnej základne, organizačná príprava novej výroby, časová príprava výroby, hodnotenie prípravy výroby, príprava realizácie novej výroby, zmenové riadenie zábehu novej výroby, automatizácia prípravy výroby Zadávací protokol = završujúci krok v metodike tvorby zadania, je to logická syntéza predošlých podetáp prípravy. Vyjadruje sa ním rozhodnutie zadávateľa, je to základný manažérsky dokument pre riešiteľov úlohy.
5. SUBJEKT - Ostatné obslužné činnosti
Patrí sem: a) Nastavovanie strojov a zariadení b) Zdravotnícko-hygienická ochrana obslužných pracovníkov c) Zabezpečenie biologických potrieb obslužných pracovníkov d) Zabezpečenie obsluhy výroby nevyhnutnou dokumentáciou
PODSTATA Obsluhy výroby
Podstata, druhy a osobitosti obsluhy výroby Obslužné procesy majú funkciu obsluhovať a zabezpečovať hospodárny chod základných procesov. Hlavné požiadavky kladené na obsluhu výroby: 1. pohotovosť = pohotová reakcia na potreby a ich včasné zabezpečovanie 2. plánovitosť a preventívnosť = obmedzovanie náhodnosti a predchádzanie možným poruchám 3. hospodárnosť - vyplýva z ekonómie výroby, treba dbať na racionálnu spotrebu práce, N na obsluhu výroby. Náklady sa môžu pohybovať v 2 rovinách: - vysoké straty v základnej výrobe pri malom rozsahu obsluhy - pri veľkom rozsahu obsluhy dosahovať len nepatrné straty v základnej výrobe 4. spoľahlivosť - má utvárať podmienky pre plynulosť výrobného procesu 5. progresívnosť - orientácia nielen na súčasnosť, ale aj na budúcnosť 6. komplexnosť - celistvé obsiahnutie vzniknutého problému
TVORBA, POSTUP A ETAPY VÝROBNÉHO PROGRAMU
Predstavuje takú perspektívnu náplň výroby, ktorá bude zodpovedať požiadavkám trhu, ale zároveň zabezpečí maximálne využitie výrobnej kapacity a všetky produkčné možnosti podniku. Tým sa garantuje komerčná aj ekonomická úspešnosť firmy. Od tvorby výrobného programu sa v podstate odvíja všetka ostatná činnosť manažmentu výroby. Od výrobného programu treba odlíšiť výrobný plán firmy, ktorý je už realizáciou programu výroby v konkrétnom čase. Je teda skôr operatívny nástroj riadenia výroby, kým výrobný program má strategický charakter. Úroveň výrobného programu predurčuje kvalita výrobkov a služieb, ktoré sú doň zahrnuté a sortimentová skladba produkcie. Výrobný program môžeme rozčleniť na etapy: 1. Prognózovanie výrobnej náplne, 2. Marketingové zabezpečenie súvisiace s tvorbou výrobného programu, 3. Diagnostická analýza výrobných možností, 4. Príprava výrobnej stratégie firmy, 5. Možnosti diverzifikácie výrobného programu, 6. Hodnotenie výrobného programu 7. Predpoklady realizácie výrobného programu.
ORGANIZAČNÉ SYSTÉMY/SPÔSOBY OBSLUHY VÝROBY
a.) Centralizovaný spôsob - znamená sústredenie obsluhy pod jedno vedenie s cieľom centralizovať rozhodovanie a informácie. Výhody: Prehľad o požiadavkách na obsluhu Využitie špecializácie a kvalifikácie Zjednodušenie systému riadenia Jednotná organizácia obsluhy Nevýhody: Zbavuje nižšie jednotky zodpovednosti Obmedzuje iniciatívu nižších stupňov riadenia Vysoké nároky na centrálny manažment Menšia znalosť miestnych podmienok b.) Decentralizovaný spôsob - obsluha sa realizuje v réžii nižších organizačných jednotiek, ako sú závody, prevádzky alebo dielne. Výhody: Väčší priestor pre iniciatívu nižších stupňov Vyššia zodpovednosť Rozhodovanie so znalosťou miestnych podmienok Jednoduché riadenie Nevýhody: Rozdrobenosť a rozptýlenosť obsluhy Nízke technické vybavenie Nízke využitie pracovného času Duplicitnosť profesií c.) Kombinovaný spôsob - hybrid centralizovaného a decentralizovaného prístupu. Buď niektoré činnosti sú centralizované, iné decentralizované, alebo je obsluha centralizovaná do určitej hranice a potom decentralizovaná. d.) Dodávateľský spôsob - externý spôsob zabezpečovania obsluhy formou outsourcingu, kde sú služby poskytované špecializovanými externými dodávateľmi.
Hlavné funkcie a obsah manažmentu výroby 2
Systémové chápanie manažmentu výroby zahŕňa množstvo činností počínajúc manažérskym zabezpečením hmotných, informačných a iných vstupov do výroby cez transformačné premeny týchto vstupov na nové výrobky až po hmotné výstupy a ekonomické zhodnotenie vložených prostriedkov a celkovú komercionalizáciu výrobkov na trhu. 1. Vertikálna diferenciácia (dimenzia) - zahrnuje viacstupňoví reťazec na rozdiel od idei nového výrobku a jeho pojatia do výrobnej (výrobkovej) stratégie v podniku, cez všetky štádia prípravy výroby. 2. Horizontálna diferenciácia (dimenzia) - v zmysle systémového a procesného chápania manažmente výroby zahrnuje množstvo činností, počínajúc manažérskym zabezpečením hmotných, informačných, technologických, personálnych a iných vstupov do výroby cez transformačné premeny na nové výrobky, plus sem zahŕňame aj logistiku a recykláciu.
Tendencie rozvoja obslužných procesov
Systémový prístup v obsluhe výroby sa zameriava na zlepšovanie usporiadania a fungovania výrobných procesov s cieľom dosiahnuť synergický efekt. Dôležitou súčasťou je zavádzanie výpočtovej techniky do všetkých podsystémov obsluhy. Vedecko-technický rozvoj ovplyvňuje zmeny v obsluhe výroby, najmä prostredníctvom robotizácie a využitia manipulátorov. Tieto technológie pomáhajú riešiť rôznorodosť pracovísk, nízke technické vybavenie a namáhavosť obslužných prác. Rozvoj podnikateľskej činnosti v obsluhe výroby zahŕňa podnikanie organizácií alebo jednotlivcov, vrátane rozvoja špičkových servisných podnikov, inžiniersko-dodávateľských organizácií, sprostredkovateľských služieb a zákazkového riadenia.
PRÚDOVÉ FORMY ORGANIZÁCIE VÝROBNÉHO PROCESU
• úzka špecializácia pracovísk, • predmetné usporiadanie pracovísk , • vysoký stupeň synchronizácie, • súbežný spôsob odovzdávania dielov, • prekryté zoraďovanie strojov. Výhody : krátke prepravné cesty, krátke priebežné časy výroby, nízka viazanosť obežných prostriedkov, úspora výrobných nákladov. Nevýhody : nízka pružnosť a prispôsobivosť zmenám, citlivosť na poruchy strojov a výskyt nepodarkov, vysoká monotónnosť práce.
Zákonitosti organizácie (usporiadania) výrobného procesu v podniku 2
3. Rytmickosť - rovnomerná pravidelná činnosť, kt. sa v pravidelných (alebo nepravidelných) intervaloch opakuje - možno ju všeobecne zadefinovať tak, že v rovnakých časových intervaloch sa vynaloží zodpovedajúce množstvo práce, nastáva rovnomerné zaťaženie strojov a zariadení a dosiahne sa rovnaké prípadne vzrastajúce množstvo výroby - rytmickosťou sa v podniku dosahujú viaceré priaznivé dôsledky, ako napr. rovnomerné plnenie dodávok, tiež efektívne využitie všetkých faktorov vo výrobnom procese - rytmická výroba vytvára v podniku predpoklady najmä pre prúdovú organizáciu výroby a priaznivo sa premieta v súhrnných alebo syntetických ukazovateľoch priemyselného podniku 4. Nepretržitosť - nedochádza k prestávkam alebo prestojom vo výrobe, činnosti na seba nadväzujú - rozumieme ňou nepretržité pôsobenie všetkých základných komponentov výroby, teda nepretržité spracúvanie materiálu a surovín, nepretržitú činnosť strojov a zariadení, tiež nepretržité pôsobenie robotníkov vo výrobnom procese - je výslednicou uplatňovania predchádzajúcich zákonitostí výrobného procesu
Zákonitosti organizácie (usporiadania) výrobného procesu v podniku 1
Deľba práce v rámci výrobného procesu vyžaduje účelnú kooperáciu , ktorá zabezpečí racionálne spojenie osobných a vecných prvkov výrobného procesu, a to v čase a v priestore. Účelnou organizáciou možno rozdeliť, rozmiestniť, usporiadať a integrovať všetky prvky systému do jednotného celku a rozličnými kombináciami respektíve substitúciami v štruktúre systému zvýšiť jeho celkovú efektívnosť. 1. Proporcionálnosť - znamená kvalitatívnu a kvantitatívnu vyváženosť medzi rôznymi zložkami vo výrobnom procese, - je nevyhnutnou a objektívnou zákonitosťou organizácie výrobného procesu, - u pracovnej sily môžeme skúmať napríklad aj proporcie medzi výrobními, pomocnými a obslužnými robotníkmi 2. Paralelnosť - ide o prepočet dĺžky a štruktúry výrobného cyklu, - ide o súbežné vykonávanie niekoľkých činností naraz a o deľbu práce - vďaka paralelnosti dosiahneme skrátenie času - pracovné operácie, výroba súčiastok, zhotovovanie výrobkov a celý výrobný proces môžu
DIAGNOSTICKÁ ANALÝZA
Diagnostika sa zaoberá rozpoznávaním a vyhodnocovaním javov súvisiacich s fungovaním podniku ako systému v určitom prostredí, pri ktorom sa využívajú overené prístupy, metódy a techniky. Jej cieľom je vytvoriť komplexnú a usporiadanú sústavu, bázu poznatkov o stanovení diagnózy podniku, a to na základe identifikácie problémov. V MV má preskúmať doterajšie príčiny a terajšie problémy rozvoja výroby. Výrobná kapacita = maximálne množstvo výrobkov, ktoré je produkčná jednotka (stroj, dielňa) schopná vyrobiť pri plnom využití všetkých technických, organizačných, personálnych a iných výrobných činiteľov za danú časovú jednotku. o VK je závislá od úrovne a výkonnosti výrobných faktorov, ale aj od využiteľného časového fondu. o dá sa merať v naturálnych jednotkách, pracovných aj peňažných jednotkách. Základné možnosti rozvoja výrobnej základne podniku: - modernizácia strojového parku - rekonštrukcia výrobných zariadení - vývoj a zavádzanie nových progresívnych technológii - investičná výstavba nových výrobných kapacít - plnšie využitie existujúcich kapacít Diagnostická analýza je významným predvstupom k príprave výrobnej a výrobkovej stratégie.
Hodnotenie a predpoklady realizácie výrobného programu.
HODNOTENIE VÝROBNÉHO PROGRAMU - obsahuje vecné a ekonomické kritériá a tiež rozličné metódy hodnotenia - BCG matica, analýza životného cyklu .... · vecné kritéria - konkurenčná schopnosť, využitie výrobnej kapacity, inovatívnosť produkcie, parametre kvality a jej štruktúra, podiel na trhu, bilančné saldo silných a slabých stránok variantov programu, využitie ľudských zdrojov najmä tvorivých pracovníkov. · ekonomické kritériá - finančno-ekonomické ukazovatele, likvidita, rentabilita, štruktúra kapitálu, ukazovatele výkonnosti, aktivity, účinnosti aktív PREDPOKLADY REALIZÁCIE VÝROBNÉHO PROGRAMU - zahrňuje prípravu predpokladov na zabezpečenie plynulej realizácie výrobkov zahrnutých do novej výrobnej náplne podniku - rozbor faktorov a predpokladov.
FUNKČNÁ ANALÝZA VÝROBY
Obsahom je analýza funkcií jednotlivých častí, zložiek výrobného procesu vo vzťahu k finálnym výsledkom Kritériá: · K1 - kritérium organizačné umiestnenie výroby - rozlišujú sa hlavné, pomocné a iné prevádzky, Je to nedostačujúce, lebo v tej istej prevádzke sa môžu umiestňovať funkčne rozdielne procesy - poznáme základnéa obslužné procesy · K2 - kritérium funkcia robotníka - je určujúcim kritériom, podľa ktorého sa robotníci rozdeľujú na základnýcha obslužných. Nemožno však určiť, akým podielom sa na obslužných prácach podieľajú základní robotníci · K3 - kritérium operácia - robotník vykonáva základné alebo obslužné operácie - podľa charakteru procesu, ktorý vykonáva · K4 - kritérium pracovný úkon - podľa funkcie, akú má pracovný úkon poznáme základné a pomocné úkony - robia ich základní robotníci (podiel až 50%) - v súčasnosti pripadá až 80% na obslužné práce a iba 20% na základné práce výrobu treba zefektívňovaťpráve v oblasti obslužných činností - viažu 4/5 živej práce
ČASOVÁ ANALÝZA VÝROBY
1. Analýza predvýrobného cyklu Predvýrobný cyklus zahrňuje čas všetkých prípravných prác, ktoré sa musia uskutočniť ešte pred zahájením vlastnej výroby. Patria sem predovšetkým tieto činnosti: 1. Zákazkové riadenie - začína marketingovým prieskumom potrieb a trhov, ponukovým pokračovaním alebo objednávkou a končí uzavretím zmluvy medzi odberateľom a dodávateľom. 2. Konštrukčná a projektová príprava - vrátane výskumno-vývojových prác na novom výrobku až po zhotovenie a odskúšanie prototypu výrobku. 3. Technologická príprava výroby - vrátane prípravy náradia a výrobných pomôcok, technicko-hospodárskych noriem a kalkulácií. 4. Materiálová príprava výroby - vrátane zabezpečenia subdodávok. 5. Organizačná príprava výroby - vrátane riešenia alokačných problémov a vnútropodnikového manažmentu výroby. 6. Ekonomická a plánovacia príprava výroby - vrátane prípravy zábehu a osvojenia novej výroby. Rozbor dĺžky a štruktúry predvýrobného cyklu je dôležitý najmä preto, že v mnohých prípadoch trvá oveľa dlhšie ako samotný výrobný proces. Zistený podiel jednotlivých častí prípravy výroby poskytuje zároveň orientáciu, pri ktorých predvýrobných činnostiach sú najväčšie rezervy skracovania. Skracovanie času predvýrobnej prípravy efektívne pôsobí na urýchlenie dodávok výrobkov pre zákazníkov, na zníženie rizika morálneho zastarania nových výrobkov a zabezpečí tiež množstvo ďalších ekonomických prínosov.
KOMPONENTNÁ ANALÝZA VÝROBNÉHO PROCESU
1. Analýza výrobných faktorov Medzi výrobné faktory zahrňujeme pracovné sily, stroje, výrobné zariadenia a pracovné predmety ako suroviny, materiál a energia. Okrem toho medzi ne patria aj technológie a organizácia výroby a najnovšie aj poznatky (duševný kapitál). Každý z výrobných komponentov možno samostatne a hlboko detailizovať, analyzovať a hľadať možnosti jeho zdokonaľovania. Výsledky získané týmito analýzami budú zároveň zdrojom poznatkov, ako odstrániť zistené nedostatky, ako využiť potenciálne zdroje a rezervy. Táto analýza je nástrojom na hľadanie konkrétnych variantných možností zdokonaľovania jednotlivých komponentov výroby. Komponentná analýza prináša individuálne efekty a zároveň synergický efekt tým, že síce nominálna hodnota komponentných vstupov do výroby sa nemení, ale ich vnútorné zmeny a zámeny vedú k určitým celkovým zdokonaleniam, takže ovplyvňujú synergický podnikateľský výsledok výrobného procesu. 2. Interaktívna analýza Má odstrániť nedostatky predchádzajúcej analýzy tým, že skúma aj medzikomponentné výsledky, ktoré vznikajú z interakcií, vzájomných vzťahov, väzieb a prienikov medzi komponentmi výroby. Pri tejto analýze prehlbujeme výrobný proces napríklad tak, že skúmame, aký je skutočný podiel technologických a netechnologických procesov vo výrobe, alebo analyzujeme, aký je podiel pracovných a nepracovných procesov, automatizovaných ručných prác, prerušovaných i nepretržitých činností a pod. Výsledky z takýchto vzťahových väzieb je užitočné najskôr porovnať s podobnými reláciami vo vyspelých firmách- ukáže sa, aké veľké sú rezervy a aké sú možnosti vecných zmien v štruktúre výrobného procesu v podnikoch
EKONOMICKÉ PRÍNOSY ČASOVÉHO SKRACOVANIA VÝROBY
1. Odberateľa (zákazníka) Skracovanie dodacích lehôt a zrýchlenie dodávok do obchodov a ku spotrebiteľom. Skrátenie priebežného času výrobkov určených na výrobnú spotrebu sa priaznivo odráža v reťazi výrobných podnikov, ktoré ich potrebujú na ďalšiu výrobu. Skrátenie výrobného cyklu výrobkov investičného charakteru - rýchlejšie uvádzanie výrobných kapacít do prevádzky. Z hľadiska zahraničného obchodu - zvýši sa jeho efektívnosť v dôsledku skrátenia dodacích termínov a zvýšenia konkurenčnej schopnosti na zahraničných trhoch. 2. Výrobcu a) Zvýšenie produktivity práce robotníkov v dôsledku zníženia spotreby práce. b) Lepšie využitie výrobnej kapacity strojov a v dôsledku toho znižovanie odpisov a režijných nákladov na jednotku. c) Zvýšenie výrobnej kapacity výrobných plôch, ktorá je daná súčinom výrobného cyklu výrobku a veľkosti plochy obsadenej výrobkom, d) Zníženie viazanosti kapitálu osobitne v nedokončenej výrobe, ale i v ďalších zásobách. Z toho plynú ekonomické výhody ako zníženie úrokov z úverov na tieto prostriedky, zvýšenie objemu výroby s danými prostriedkami, čo v konečnom dôsledku pôsobí na znižovanie nákladov výroby. Ekonomický význam časovej analýzy výroby spočíva hlavne na odhalení podielu, akým jednotlivé zložky výroby participujú celkovej dĺžke výrobného cyklu. To je východisko na zistenie potenciálnych rezerv a na orientáciu riadiacich pracovníkov na nové smery v zdokonaľovaní organizácie priebehu výroby.
Ďalšie vzájomné vzťahy (synergia) manažmentu výroby a ostatných zložiek podnikového manažmentu
1. Plánovanie - proces, v ktorom manažér formuje cieľ a cesty jeho dosiahnutia. Rozhodujúcimi prostriedkami v procese plánovania sú ciele, stratégie, plány a politika. Rozlišujeme: a) Strategické plánovanie b) Taktické plánovanie c) Operatívne plánovanie 2. Organizovanie - proces účelného usporiadania základných výrobných prvkov vo výrobných procesoch odvetví a vzájomné väzby medzi jednotlivými prvkami. Formou zabezpečenia daných úloh sú organizačné štruktúry, ktoré môžu byť formálneho a neformálneho charakteru. 3. Personálne zabezpečenie - proces obsadzovania a zabezpečovania čiastkových činností, ako sú plánovanie, organizovanie, výber vhodných pracovníkov, zvyšovanie kvalifikácie, prípadne rekvalifikácie pracovníkov, hodnotenie pracovníkov a ich odmeňovanie. 4. Vedenie ľudí a koordinácia - pokladá sa za základnú náplň práce manažérov na všetkých úrovniach. Táto náplň sa interpretuje ako schopnosť viesť, usmerňovať, stimulovať a motivovať spolupracovníkov ku kvalitnému splneniu stanovených cieľov. 5. Kontrola (kontrolovanie) - proces sledovania, rozboru a prijatia záverov. Kontrolný proces spravidla rozlišuje 5 fáz: a) Získavanie a výber informácií, b) Overovanie správnosti východiskových informácií, c) Kritické zhodnotenie všetkých kontrolovaných javov a procesov, d) Návrhy na opatrenia, e) Spätná väzba (kontrola realizácie navrhovaných opatrení) V praxi sa využívajú tri typy kontrol: a) Preventívna b) Priebežná c) Následná (spätnou väzbou)
ALOKAČNÝ MANAŽMENT VÝROBY V PODNIKU 2
Hlavné spôsoby alokácie: 1) Individuálne rozmiestňovanie pracovísk - v podmienkach, keď je ťažké nájsť spoločné znaky výrobných operácií; vo výrobách, kde je nízka opakovateľnosť a malý počet pracovísk - prototypové dielne, laboratóriá 2) Skupinové rozmiestnenie pracovísk - vyplýva z technologickej špecializácie výroby; pracoviská sa zoskupujú do dielní podľa technologickej príbuznosti 3) Prúdové rozmiestnenie pracovísk - výrobok postupuje v prúde, teda najkratšou cestou; vzniká uzavretý cyklus od príchodu materiálu, po dokončenie výrobku - je tu predmetová špecializácia 4) Modulové usporiadanie - ide o predmetové usporiadanie, ale namiesto individuálnych pracovísk pozostáva z modulov ako určitých blokov, v ktorom každý robotník vykonáva viac operácií 5) Bunkové usporiadanie - zoskupenie pracovísk na báze skupinového technologického postupu; pracoviská sú tu súborne vybavené skupinou strojov riadených počítačmi. Je ovládaná autonómnym riadiacim systémom Organizačná analýza alokačných problémov sa opiera o parametre a prepočty - takt a rytmus výroby - vzťah taktu pracoviska a taktu linky (je to, to isté) Takt linky = výrobný takt = časový úsek, počas ktorého sa na poslednej operácii dohotoví a odovzdá z linky jeden alebo skupina výrobkov. Rovná sa najdlhšiemu pracovnému taktu hociktorého z pracovísk, často je zhodný s pracovným taktom jednotlivých operácií Takt pracoviska = časový úsek, počas ktorého sa uskutočňujú jednotlivé výrobné operácie.
4. SUBJEKT - Nástrojárske hospodárstvo
Jednou zo základných podmienok ovplyvňujúcich chod základnej výroby je množstvo a kvalita včas dodaného náradia. Množstvo, kvalita a včasné dodanie náradia ovplyvňujú plynulý chod výroby, ako aj jej efektívnosť. Obsahovou náplňou nástrojárskeho hospodárstva je: 1. plánovanie potreby náradia (normalizovaného a špeciálneho) = sústredenie požiadaviek od potenciálnych spotrebiteľov náradia, na základe toho sa potom tvorí plán, stanovuje sa výška zásob náradia vo výdajniach, vyhodnocuje sa a reguluje potreba náradia podľa stanovenej životnosti a plánu výroby, väčšinou sa rieši odhadom. Využívajú sa metódy: a) štatisticko-normatívna b) rozborovo-výpočtová c) metóda vybavenia náradím Celková plánovaná spotreba + norma spotreby náradia 2. obstarávanie náradia - od rôznych externých dodávateľov 3. technická príprava výroby náradia - úlohou je, aby náradie svojím konštrukčným riešením, kvalitou a životnosťou umožnilo zintenzívniť výrobné postupy 4. zhotovovanie náradia a jeho údržba - má 2 fázy: o príprava polotovarov potrebných na výrobu o samotná výroba Údržba = spôsob opravy náradia, tak aby bolo ďalej schopné plniť svoju funkciu, vyšším stupňom je obnova 5. normovanie a skladovanie náradia - cieľom je zamedziť nadmernému viazaniu náradia v obežných prostriedkoch. Poznáme : o časový normatív zásob o norma zásob o finančný normatív zásob 6. zabezpečenie pracovísk potrebnými druhmi náradia a pomôcok - komplexná starostlivosť o náradie počas jeho kolobehu o riadenie a evidencia kolobehu náradia o skladovanie a výdaj o nastavovanie, výmena, udržiavanie o technická kontrola a likvidácia náradia 7. sledovanie stupňa a miery opotrebovávania náradia Klasifikácia náradia: · podľa stupňa špecializácie - univerzálne, špeciálne · podľa spôsobu obstarania - kupované, vyrobené vo vlastnej réžii · podľa spôsobu držania - ručné, strojové
1. SUBJEKT - Materiálové hospodárstvo podniku
Materiálové hospodárstvo podniku zahŕňa zásobovanie, skladovanie a prerozdelenie materiálu potrebného pre výrobný proces. Jeho technickým cieľom je zabezpečiť efektívnu prípravu a pohyb materiálu, zatiaľ čo ekonomickým cieľom je znižovanie nákladov. Kľúčové zložky:Tvorba prognóz a plánov MH Obstarávanie a príjem materiálu Organizácia skladovania a príprava materiálu na výrobu Určovanie mernej spotreby materiálu Manažment zásob materiálu Manipulácia s materiálom Zdokonaľovanie materiálového hospodárstva Štruktúra MH sa skladá z troch hlavných častí: zásobovanie, skladovanie a doprava. I. Zásobovanie zahŕňa stanovenie a zabezpečenie materiálových zdrojov pre výrobný proces. Základné predmety obstarávania sú: Vstupné materiály (výrobkové a technologické) Výrobky a polovýrobky Obchodné tovary Úlohy zásobovania: Príjem materiáluVýber dodávateľovStanovenie potreby materiálu II. Skladovanie zabezpečuje synchronizáciu transformačného procesu v podniku. Funkciou skladového hospodárstva je plynulý prísun materiálu do výroby, uskladnenie rozpracovanej výroby a ochrana hotových výrobkov. Typy skladov:Sklady zásob materiálu a surovínSklady rozpracovanej výrobySklady hotových výrobkovSklady náradia a obalov Systémy skladovania: Centralizovaný systém zahŕňa plánovanie a skladovanie z jedného miesta.Decentralizovaný systém rozkladá skladové zásoby a riadenie po celej podnikateľskej jednotke. Úseky skladovej manipulácie:Príjem materiáluPrebierka materiáluSkladovanie a manipuláciaVýdaj materiálu a preprava na miesto určenia III. Doprava zabezpečuje premiestňovanie materiálu v podniku. Doprava sa delí na: Vonkajšiu dopravu (mimo podniku)Vnútornú dopravu (v rámci podniku)Vnútorná doprava zahŕňa medziobjektovú a vnútroobjektovú dopravu, vrátane medzioperačnej a operačnej prepravy materiálu. Cieľom je kvalitná, včasná a ekonomická preprava.
ALOKAČNÝ MANAŽMENT VÝROBY V PODNIKU
Poslaním alokačného manažmentu je riešiť protirečenie medzi fixným situovaním objektov (pracovísk) a potrebou ustavičnej inovácie výroby. Zaoberá sa aj priestorovým rozmiestnením objektov a vnútri objektov zasa alokáciou pracovísk tak, aby sa výroba mohla pružne adaptovať na komerčné a inovačné zmeny. Základnou zložkou celého alokačného procesu sú pracoviská = relatívne ohraničený výrobný priestor, na ktorom sa uskutočňuje pracovná operácia. Jeho základnými prvkami sú pracovná sila, pracovný prostriedok a pracovný predmet. Podľa povahy operácií sa rozlišujú tieto základné druhy: · podľa stupňa špecializácie - pracoviská hromadnej, sériovej a kusovej výroby · podľa stupňa technického vybavenia - ručné, strojné, automatizované, robotizované pracoviská · podľa počtu pracovníkov - individuálne, skupinové, viacstrojové pracoviská · podľa vzťahu medzi pracovníkom a pracovným predmetom - stále, pohyblivé, kombinované pracoviská Základné alokačné faktory: 1. Generel závodu = rozmiestnenie výrobných, skladovacích, energetických a ostatných objektov, príjazdných ciest, konfiguráciu závodu, vnútro-závodných komunikácií.. 2. Komunikačná sieť horizontálneho i vertikálneho charakteru - a to medzi objektmi i vnútri nich 3. Charakter budov - mať informácie o účele objektov, ich podlažnosti, pôdorysnej a priestorovej dispozícii, o umiestnení dvier a inom stavebnom riešení budov 4. Inžinierske siete - rozvody vody, pary, elektriny, kanalizačná sieť 5. Typ výroby a vnútropodniková špecializácia - rozmiestnenie pracovísk - skupinové a prúdové
EKONOMICKÉ HODNOTENIE PRÍPRAVY VÝROBY
Slúži na porovnanie dosiahnutej úrovne prípravy novej produkcie oproti ekonomickému zadaniu. To poslúži k vyčísleniu, či sa vrátia vložené prostriedky do prípravy výroby a v akej výške bude konečné ekonomické saldo. Tiež slúži ako manažérsky nástroj na zvyšovanie parametrov novej produkcie, znižovanie spotreby času, práce a nákladov. Presnosť hodnotenia je závislá od kritérií. Kritériá zákazníkov : - inovatívnosť, novosť výrobku, dizajn, balenie a adjustáž - spoľahlivosť, nízka spotreba, jednoduchá obsluha - nenáročnosť na údržbu a opravu - primeraná cena a pohotový servis Kritériá výrobcov : - miera podnikateľského rizika a miera využitia výrobných kapacít - materiálová, energetická a investičná náročnosť, časová náročnosť na prípravu a výrobu - nároky dodávateľa, na náradie, prípravky - návratnosť vloženého kapitálu Metódy hodnotenia · Metódy určovania prácnosti: metóda odborného odhadu (odhad odborných pracovníkov), metóda prepočítacích koeficientov (porovnávaním), bodovacia metóda, metódy normatívov · Metódy určovania nákladovosti: metóda nákladových radov, metóda nákladových ukazovateľov, stavebnicová metóda, kalkulačná metóda výpočtu nákladov · Metóda funkčno-nákladová - súbežne hodnotí obidve stránky novovyvíjaného výrobku - funkčnú a nákladovú. Výsledkom je efektívna hodnota · Syntetické a analytické ukazovatele prípravy výroby - z pozri vo vycuce na predmet ked chces bo fest vela tam je
2. SUBJEKT - Údržbársko-opravárska činnosť
Taktiež ju môžeme chápať z 2 základných hľadísk: a) V širšom slova zmysle ňou chápeme akúkoľvek starostlivosť o stroje a zariadenia, ktorou zabezpečujeme ich prevádzkovú spoľahlivosť. b) V užšom slova zmysle hovoríme o tzv. bežnej údržbe, ktorá zahŕňa predovšetkým čistenie a inú predopravársku starostlivosť alebo ochranu strojov a zariadení. Údržba sa delí na 2 oblasti: · činnosti, ktorými sa predchádza následkom fyzického opotrebenia, resp. sa nimi proces spomaľuje = udržiavanie · činnosti, ktorými sa následky fyzického opotrebenia odstraňujú = opravy Pri bezporuchovom chode zrejme postačí dozorno-inšpekčná činnosť. Pri zhoršenom stave strojov a zariadení treba už robiť opravárske zásahy, ktoré sa rozlišujú podľa niekoľkých stupňov: 1. Bežná údržba = prehliadka - P - čistenie, mazanie.. 2. Malá oprava - MO - vymieňajú sa rýchlo opotrebovateľné súčiastky 3. Stredná oprava - SO - zariadenia sa otvárajú, kontroluje sa stav ložísk, prevodoviek; oprava a výmena súčastí 4. Generálna oprava - GO - rozsah a kvalita prác pri tomto druhu opravy ba mali zaručovať, že stroj nadobudne pôvodné technické vlastnosti; sú s ňou spojené pojmy modernizácia, rekonštrukcia, renovácia Súčasná Terotechnológia - vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zabezpečením takého technického stavu výrobných strojov a zariadení, ktorý je nevyhnutný na plnenie stanovených výrobných úloh, pozná týchto 6 základných systémov údržby a opráv strojov a zariadení: 1. Systém opráv po prehliadke 2. Údržba (opravy) po prehliadke 3. Štandardné periodické opravy 4. Plánované preventívne opravy 5. Plánované diferencované opravy - diferenciálna proporcionálna starostlivosť
ŠTANDARDIZÁCIA A AUTOMATIZÁCIA V PRÍPRAVE VÝROBY
Východiskom automatizácie predvýrobnej prípravy je štandardizácia. Štandardizačné možnosti : · predmetová štandardizácia - týka sa súčiastok, uzlov, zostáv a celých výrobkoch · konštrukčná štandardizácia - vyberie sa základný model alebo sa vyvinie všestranný dokonalý výrobok · technologická štandardizácia má 2 formy: o typová technológia - zostavuje sa typová súčiastka o skupinová technológia - technologické postupy pre celú skupinu súčiastok · materiálová štandardizácia - sa týka tvarov, rozmerov, vlastností a profilov · štandardizácia náradia - prípravkov a pomôcok · metrologická štandardizácia - čiže mier, meradiel a celková metrológia · štandardizovaná dokumentácia · štandardizácia výpočtovej a reprografickej techniky · komplexná štandardizácia - vzájomné prepojenie všetkých etáp Automatizované systémy prípravy výroby - využitie PC Možnosti automatizácie sú v každej etape i podetape predvýrobnej činnosti. Najmä digitálna počítačová grafikaa simulačné modely zvýšili aplikačné možnosti výpočtovej techniky Okruhy : · Plánovacie činnosti - najmenej automatizované · Možnosti automatizácie konštrukčnej prípravy výroby - automatizácia dizajnérskej, grafickej časti konštruovania, konštrukčných výpočtov, automatizované spracovanie dokumentácie konštrukčnej prípravy. · Možnosti automatizácie technologickej prípravy - automatizácia technologických postupov, výpočtov, navrhovania montážnych postupov, prípravy náradia, robotizácia · Použitie počítača pri modelovacích prácach = umelé konštruovanie - v automobilovej, odevnej a obuvníckej výrobe · Použitie počítača pri organizačných projektoch prípravy · Použitie počítača pri zmenovom riadení
Hlavné funkcie a obsah manažmentu výroby
Výroba - tvorí vecný základ podnikateľskej prosperity. Usmerňovanie a rozvoj výroby sú zasa náplňou manažmentu výroby. Prechod na trhovú ekonomiku vyžaduje novú - podnikateľskú orientáciu manažmentu výroby. Tá vyžaduje aj nové, širšie poňatie výroby, predovšetkým ako výrobný systém. V takomto chápaní MV zahrňuje nielen tradičnú výrobnú činnosť, ale aj predvýrobné etapy a povýrobné služby. Hlavné funkcie MV možno odvodiť od komerčného poslania výroby, ktoré je zdvojené: 1. pre zákazníka zabezpečiť zvyšovanie úžitkových vlastností výrobku za prijateľnú cenu 2. pre výrobcu zvyšovanie ziskovosti výroby. Funkčné poslanie manažmentu výroby (MV) možno súhrnne popísať nasledovne: Vytvárať podnikateľskú klímu vo výrobe, orientovanú na zákazníka a komerčné úspechy. Zabezpečovať perspektívny výrobný program podniku s dlhodobou stratégiou. Prispôsobovať výrobu potrebám trhu a zákazníkov prostredníctvom marketingových analýz. Prevádzať poznatky z výskumu a vývoja do výroby a zabezpečovať technologický rozvoj. Rozvíjať infraštruktúru výroby a zabezpečovať dynamický rozvoj podniku. Podporovať personálny rozvoj a ľudský faktor vo výrobe. Zabezpečovať rozvoj a riadenie kvality produkcie. Využívať výpočtovú techniku pre efektívne riadenie v reálnom čase. Syntetizovať ekonomický výsledok výrobného systému a zabezpečovať prosperitu firmy. Sledovať medzinárodné výrobné trendy, integračné procesy a spoluprácu. Venovať sa humanizácii práce a sociálnym aspektom vo výrobe. Riešiť ekologické otázky výroby s dôrazom na prevenciu a bezodpadovú výrobu.
2. Analýza vlastného výrobného cyklu
Výrobný cyklus vyjadruje časové trvanie operácií výrobkov a samotného výrobného procesu. Je to komplexný ukazovateľ časového trvania výrobného procesu. Pozostáva z času základných výrobných operácií ako aj z času na dopravné, kontrolné a iné pomocné procesy. Navyše výrobný cyklus ako veličina vyjadrovaná v kalendárnych časových jednotkách zahrnuje aj čas všetkých prerušení a zdržaní, ktoré počas zhotovovania výrobku nastanú. Výrobný cyklus ako súhrnný ukazovateľ je súčtom 3 základných zložiek: Vzorec vo všeobecnej forme: Tc = tz + to + tp Tc- výrobný cyklus, tz - je časové trvanie základných výrobných operácií to - je čas pomocných a obslužných procesov tp - je čas prerušení práce 1. časové trvanie základných výrobných operácii 2. čas pomocných a obslužných procesov 3. čas prerušení práce. 1. Základné operácie ovplyvňujú: technické činitele (výkonnejšie stroje) a kvalifikácia pracovovníkov 2. Dopravné operácie ovplyvňujú: skracovanie dĺžky dopravných ciest a priestorové rozmiestnenie objektov a pracovísk a podobne. Na skrátenie času prerušení vplývajú: zmennosť, veľkosť EFČ. Na skracovanie času kontrolných operácií vplývajú: mechanizácia, automatizácia kontrolných procesov, metódy štatistickej kontroly kvality okrem toho aj organizácia priebehu výrobného procesu v čase a úroveň MV.
3. SUBJEKT - Energetické hospodárstvo podniku
Základnou úlohou energetického manažmentu má byť zabezpečenie plynulej dodávky všetkých druhov energie ako na technologickú, tak aj na netechnologickú spotrebu. Vzhľadom na túto základnú úlohu, pozornosť treba venovať: v možnosti diverzifikácie energetických zdrojov vzhľadom na lokalitu, nákup, resp. vlastnú výrobu energie - dva spôsoby ako problém riešiť: dodávateľský spôsob (nákup), vlastná výroba v minimalizácia technických porúch, či havárií - havárie predstavujú veľké ekonomické straty; poruchy: technicky podmienené, poruchy v dôsledku vysokej miery vyčerpanosti používaných energetických zdrojov, v potenciálnemu nebezpečenstvu rastu nákladov na energie - venovať pozornosť: nákladom vynaloženým na získanie a dodávku energie do podnikateľskej jednotky a vnútropodnikovým nákladom, ktoré sú spojené s transformáciou energie, jej rozvodom na miesto použitia v energetický manažment musí rešpektovať: opatrenia vyplývajúce zo zákona v prípade určitých krízových stavov, štátnu energetickú politiku, vyhlášky a zákony regulujúce znečisťovanie životného prostredia v minimalizácii negatívnych vplyvov energetických procesov na životné prostredie Organizačná štruktúra energetického hospodárstva v podniku má v podstate trojaký charakter: 1. Je súčasťou systému riadenia podnikateľskej činnosti. 2. Tvorí zložku celoštátneho odvetvia energetiky. 3. Z územného hľadiska môže byť článkom oblastnej energetickej sústavy.
DRUHY A OSOBITOSTI OBSLUHY VÝROBY V PODNIKU
Základné druhy obslužných činností vo výrobe : - doprava materiálu do skladov, dielní a na pracoviská - kontrola kvality materiálu, polovýrobkov a hotových výrobkov - odsun polovýrobkov, hotových výrobkov a odpadu z pracovísk - váženie, meranie, počítanie, triedenie materiálu - balenie výrobkov - zabezpečovanie pracovísk potrebnými druhmi náradia - zabezpečovanie výroby potrebnými druhmi energie - údržbársko-opravárska činnosť - nastavovanie strojov a zariadení - zabezpečovanie biologických potrieb robotníkov - zdravotnícko-hygienická obsluha - obsluha technicko-ekonomickou dokumentáciou Osobitosti obslužných činností vo výrobe : · veľká rôznorodosť obslužných prác a pracovísk · častá obmena obslužných prác v krátkych časových intervaloch · nestacionárnosť pracovísk obsluhy · neskladovateľnosť obsluhy (treba vždy pohotovú kapacitu) · náhodnosť požiadaviek na obsluhu · nízka technická vybavenosť vo väčšine druhov prác obsluhy · fyzická namáhavosť obslužných prác · nízka opakovateľnosť obslužných prác · potreba pracovníkov širokého profilu a vysokej kvalifikácie · práca v čatách namiesto individuálnych robotníkov · obsluha nielen samotných pracovísk, ale často celých zón
MOŽNOSTI DIVERZIFIÁCIE VÝROBY
a) Sortimentová diverzifikácia = substitučné možnosti, keď sa rozličným spôsobom zamieňajú a uprednostňujú tie výrobky, ktoré na základe marketingových analýz majú najväčšiu úspešnosť. Výrobný program, ktorý obsahuje široký sortiment. b) Vnútrovýrobková diverzifikácia = diverzifikácia agregátov a komponentov, z ktorých variability možno potom rozličnou zámenou a znovukombináciou utvoriť nový modifikovaný výrobok podľa priania zákazníka. Javí sa ako rozhodujúci smer v diverzifikácii technicky zložitých výrobkov. Pri nich je zrejme ekonomicky výhodnejšie alternovať súčiastky a doplnky než diverzifikovať celé výrobky. c) Diverzifikácia výrobnej základne - tvorí spolu s výrobkovou diverzifikáciou akési spojité nádoby, ktoré sa vzájomne podmieňujú a treba ich súbežne riešiť. Možno ponúknuť dve základné riešenie: · vybudovať rezervné výrobné kapacity · obstarajú sa ľahko prestaviteľné výrobné zariadenia d) Trhová diverzifikácia - firma ponúka svoju produkciu súbežne na viac trhov. Kombinovaním rozličných trhov sa hľadá čo najlepšie umiestnenie výrobkov. e) Inovačná diverzifikácia - základom je diferencovaná inovačná aktivita skupín výrobkov - diferencuje sa inovačné tempo, frekvencia zmien. f) Diverzifikácia na báze kvality - možno ju zrealizovať aj pri nezmenenom sortimente výrobkov, pretože ide o odstupňovanie ich parametrov kvality. Možno diverzifikovať výrobný program a pružne prispôsobovať jeho skladbu podľa požiadaviek trhu na kvalitu. g) Organizačná diverzifikácia - funkciou organizácie je štrukturalizovať, zosúlaďovať a pružne koordinovať všetky činnosti vo výrobnom systéme tak, aby sa dosiahol vyšší konečný efekt, ako je suma vstupných hodnôt do systému, ktorý organizujeme. Využitie organizačnej diverzifikácie výroby vyžaduje, aby výrobky boli ušité na mieru a nie tradičným veľkosériovým spôsobom.
