Ekonómia MARK - ZS

rovnovážna cena

Trhová cena za ktorú sa tovar vymieňa v prípade rovnosti ponuky a dopytu

Nekonečná elasticita

ak sa za určitú zmenu predá akékoľvek množstvo tovaru (dokonale elastický dopyt)

Štát

- Dozerá a riadi situáciu na trhu, podieľa sa na vytváraní dopytu a ponuky po tovaroch a službách.

Trhy z územného hľadiska

- Miestny (prvá forma trhu) - Regionálny (vznikajú spájaním miestnych t.) - národný - medzinárodný - trh integračných zoskupení (pevnejšie väzby národ. eko. určitej skupiny krajín) - Svetový trh

Privatizácia

- Transformácia verejného vlastníctva aktíva na súkromné vlastníctvo, alebo prevedenie výkonu niektorej aktivity, ktorá bola doposiaľ vykonávaná verejnou organizáciou, do súkromného sektoru. Môže byť predaný jednotlivcom, spoločnosťou či rozdelený občanom.

Trhy a vláda

- Vláda zasahuje do trhov prostredníctvom regulácie daní, kvót a iných politických nástrojov na kontrolu cien, dopytu a ponuky. Najvýraznejšie sa zásahy prejavujú v zákonodarstve, formovaní podnikateľského a investičného prostredia a v sociálnej ekonomike.

Ekonomika

- cieľavedomá činnosť, ktorej cieľom je výroba, výmena, rozdelenie a spotreba materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb, pre uspokojenie určitých potrieb - Čo ? Ako ? Pre koho vyrábať ?

priamy predaj

- dochádza k predaju na základe rozhodnutia o privatizácii, metóda zaradená medzi nesúťažné metódy, málo transparentná

Výrobok

- ekonomický statok, kt. vznikol v procese výroby

Znalostná ekonomika

- ekonomika založená na vzájomne prepojenej sieti inovatívnych organizácii alebo ekonomika pridanej hodnoty založenej na znalostiach. - založená na procese budovania vedomostnej spoločnosti, v ktorej neodmyslitelnú úlohu zohrávajú informácie

Podstata zákona klesajúcich výnosov

- existuje optimálna kombinácia výr. fakt. pre každý tovar. Ak je pri výrobe použitý akýkoľvek iný počet vstupov jedného z faktorov pri zachovaní ostatných faktorov nemenných, potom akákoľvek odchýlka od optima spôsobí klesajúcu návratnosť - s rastúcim množstvom jedného vstupu (napr. práca), pri nemeniacich sa druhých vstupov (napr. pôda/kapitál), rastie výstup pomalšie a dodatočný klesá

hospodársko-politický systém

- je sústava nástrojov, metód, cieľov, inštitúcií a opatrení eko. a polit. subjektov, zameraná na zvyšovanie účinnosti trhového systému, na odstraňovanie negatívnych tendencií a dôsledkov trhu

Metodologická funkcia ekonómie

- je teoretickým základom (poznatky všeobec. eko. teórie) pre ostatné ekonomické vedy

Práca

- je vynaloženie duševného a fyzického úsilia ľudí pri výrobe statkov a služieb za odmenu. Dopyt po práci je odvodeným dopytom. Ponuka práce závisí od domácností, ich ochoty pracovať - cena práce má formu MZDY

Neistota v ekonomickom myslení

- jeden z princípov, ktorý si musíme uvedomiť, je to, že ekonomické zákony pôsobia ako tzv. zákony veľkých čísel, platia v priemere, nie pre každý jednotlivý prípad.

Ignorovanie sekundárnych účinkov

- ktoré bývajú často významnejšie ako primárne. Sekundárne účinky sa môžu rozvíjať pomalšie a nemusia byť vždy zreteľné.

Firmy

- kupujúci výr. fakt. od domácnosti, na produkciu tovarov a služieb. Predávajúci tovary a služby. Cieľom je maximalizovať zisk

Trhy z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom sa rozlišuje

- legálny trh - nelegálny trh (čierny)

Statok

- má hmotnú podobu, slúži na uspokojenie potrieb - voľné/vzácne hmotné/nehmotné súkromné/verejné spotrebné/kapitálové

Predpoklad Ceteris Paribus

- na ekonomické javy pôsobí viacero premenných. Ak chceme skúmať vplyv jednej premennej, musíme odhliadnuť od ostatných činiteľov, ktoré vplývajú na danú skutočnosť.

Domácnosti

- na trh vstupujú ako kupujúci, nakupujúci tovary a služby (od firiem, výrobcov) a vystupujú ako predávajúci-ponúkajúci prácu, pôdu a kapitál. Odvádzajú dane z ktorých štát sprostredkúva transferové platby. Cieľom je uspokojiť svoje potreby.

verejná súťaž

- najtransparentnejšia, súťažná metóda, najvýhodnejšia

Zmiešaná ekomonika

- najčastejšia v súčas. - trhový mechanizmus založený na slobodnej podnik. činnosti, voľnej súťaži a cenotvorbe a na prevládajúcom súkrom. vlastníctve - štát zasahuje a usmerňuje chod ekonomiky a je význam. vlastníkom predovšetkým strategic. podnikov

Omyl kompozície

- nesprávne usudzovanie z častí na celok a naopak- nie vždy to, čo platí a je dobré pre jednotlivú časť celku, je rovnako dobré a rovnako platí aj pre celok. (napr. firma zvyši ceny - jej prospech, ak vsetky firmy - neprospeje to nikomu)

Trhy podľa stupňa organizovanosti

- organizované (bruza) - neorganizované (služby medzi domácnosťami)

Pragmatická (praktická) funkcia ekonómie

- ovplyvňuje konanie ekonomických subjektov lebo poznatky, s ktorými prichádza, sa stávajú základom pre praktické konanie rôznych ekonomických subjektov

Spotreba

- použitie/výdaj produktu, tovaru či služby na uspokojenie primárnej/sekundárnej ľud. potreby

Post hoc klam

- predstavuje mylné vyvodzovanie príčinnej súvislosti z časovej následnosti - ak jav A predchádza javu B, neznamená to, že jav A vyvoláva jav B.

Input (vstupy)

- predstavuje vstup do výroby. Je to všetko, čo treba vniesť do výrobného procesu

Output (výstupy)

- predstavuje výsledok ekonomickej činnosti. Pozostáva z rôznych skupín užitočných statkov a služieb, ktoré sa buď bezprostredne spotrebúvajú, alebo používajú na ďalšiu výrobu

Alternatívne náklady

- predstavujú hodnotu statku alebo služby, ktorých sme sa vzdali. V podmienkach obmedzenosti výrobných zdrojov je teda rozhodnutie vyrobiť niečoho viac zároveň rozhodnutím vyrobiť niečoho menej. Cena obetovanej príležitosti (alternatívne náklady) znamená, akej hodnoty jedného statku sme sa vzdali v prospech iného statku.

Trhová konkurencia

- proces pri ktorom sa stretávajú rozličné trhové subjekty s ich rozdielnymi záujmami a cieľmi, no každý sa snaží dosiahnuť maximálnu výhodu. Existencia konkurenčných vzťahov = trh. mechanizmus ako efektívne fungujúci systém.

Mikroekonómia

- sa zaoberá správaním jednotlivých prvkov ekonomiky, subjektov a trhov. Rieši ekonomické problémy, fungovanie trhov v rámci konkurencie a využíva výr. faktorov. Zapodieva sa trhovými štruktúrami a vzťahmi medzi nimi (napr. určovanie cien)

Hospodárska politika

- samostatná vedná disciplína, svoje poznatky čerpá z mikro a makro ekonómie. Vymedzuje sa ako súhrn cieľov, nástrojov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach eko. v danom období. - Nositeľom je štát (vláda, parlament a orgány verejnej moci) - Vyjadruje určitú existenciu vzťahov trhu a štátu, kt. nazývame hospodársko-politický systém

Ekonómia

- spoločenská veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu tovarov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí pre súčasnú a budúcu spotrebu

Príkazová ekomonika

- systém organizácie a riadenia ekonomiky založenej na príkazoch a administrat. rozhodnutiach z centra, napr. centrálne plánovanie v bývalých socialist. krajinách Eu. - neumožňuje efektívne využiť výrobné zdroje, ide o nedostatkovú ekonom.

Trhy z hľadiska predmetu kúpy a predaja

- trh výrobkov a služieb - trh výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál) - finančný trh

Kapitál

- tvoria statky, ktoré sú výstupom predchádzajúcich výrobných aktivít, nie sú však určené pre priamu spotrebu, ale na náhradu alebo rozšírenie výrobných kapacít, ktoré budú uplatnené pri budúcej výrobe, „zásoba bohatstva k urč. Časovému okamihu" - cenou kapitálu je vo vzťahu k produktívnemu kapitálu ZISK. (alternatívnou cenou je úrok)

Pôda

- tvoria, všetky prírodné zdroje uplatnené pri výrobe. Dopyt po pôde je odvodeným dopytom, ponuka: množstvo pôdy je dané prírodou. Ponuka je neelastická. - cena pôdy nadobúda podobu RENTY

Potreba

- určitý pocit nedostatku niečoho, ktorý si človek uvedomuje/neuvedomuje a usiluje sa o jeho odstránenie pomocou adekvátnych prostriedkov (statky/služby) - Primárne (fyziologické - dýchanie, príjem potravy...) - Sekundárne (Psychické, kultúrne, sociálne...)

Oligopol

- viac veľkých výrobcov, kon. v necenovej oblasti, usilujú sa vyrábať menej za viac

Efektívna ekonomika

- vtedy, keď je na hranici produkčných možností „Paretovo optimum", teda najefektívnejší využíva vzácne zdroje pre uspokojenie potrieb ľudí.

Normatívna ekonómia

- vychádza z poznatkov pozitívnej ekonómie. Vyslovuje hodnotiace a morálne úsudky, snaží sa odpovedať na otázku aký by mal byť eko. život

Tovar

- výrobok, kt. sa k spotrebiteľovi dostáva prostredníctvom trhu, je určený na výmenu alebo na predaj

Ekonomika založená na zvykoch a tradíciách

- všetky ekonomické rozhodnutia sa v nej prijímajú na základe zvykov, tradícií, inštinktov prenášajúcich z generácie na gen. Ide o z pravidla málo rozvinutú eko. a dnes už historicky prekonanú eko., kt. existovala v primitívnych spoločnostiach.

Trhová ekonomika

- založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže, funguje prostredníctvom trhového mechanizmu = procesu kde vstupuje do vzájomného vzťahu ponuka a dopyt a výsledkom je cena - má slobodný trh štátov, liberalizovaný zahraničný obchod, samostatné obchodné a centrálne banky

Ciele hospodárskej politiky

- zamestnanosť - cenová stabilita - rovnováha platobnej bilancie - ekonomický rast - spravodlivé rozdeľovanie dôchodkov

Pozitívna ekonómia

- zaoberá sa ekonomickými javmi a procesmi takými, aké sú. Konštatuje a popisuje fakty a vzťahy v ekonomike

Makroekonómia

- zaoberá sa fungovaním ekonomiky ako celku. Rieši otázky súvisiace s celkovou výrobou tovarov a služieb, infláciou, nezamestnanosťou, platobnou a obchodnou bilanciou

Elasticita dopytu

- zmena ceny vyvoláva zmenu dopytu - v prípade, že skúmame citlivosť požadovaného množstva na zmenu ceny

základné otázky ekonomiky

- ČO vyrábať ? - AKO vyrábať? - PRE KOHO vyrábať?

Trhy podľa počtu sledovaných tovarov

- čiastkový trh (len jeden konkrétny produkt) - agregátny trh (trh všetkých tovarov a služieb)

Trhy z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu

-voľný trh (ponuka, dopyt pružné) - viazaný trh

Subjekty

Inštitúcie, organizácie a subjekty, ktoré sú súčasťou hospodárskeho politického procesu. V rámci regionálneho integračného zoskupenia, kde sa rozhodnutia prijímajú na úrovni transnacionálnych inštitúcií, na vyššej úrovni sú to medzinárodné organizácie o Štát o Parlament o Vláda

Úlohy trhu

a) prenos informácií b) poskytuje podnety pre správanie výrobcov a spotrebiteľov c) rozdeľovanie dôchodkov

Trhová cena

je cena vyjadrujúca spoločenskú hodnotu tovaru v peniazoch, ktorá vzniká na základe ponuky a dopytu na trhu

Trh

je miesto kde sa stretáva ponuka a dopyt a vytvára sa rovnovážna cena, ale taktiež priestor, v ktroom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary) - Vznikol a vyvíjal sa ako výsledok tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce

Mzda

je ocenením práce, vyplýva z ponuky a dopytu. Zahŕňa platy ale aj všetky ostatné formy odmeny

Monopol

je pre spoločnosť škodlivý, nevyrába s najnižšími možnými nákladmi, nedáva pozornosť inovačnému procesu a pod., pretože tu chýba konkurenčný tlak, čo môže mať dopad na kvalitu a cenu jeho produkcie.

Agregátny trh

je trhom všetkých tovarov a služieb, predstavuje trh v reálnej podobe

minimálna mzda

jej výšku stanovuje štát

Barter

naturálna výmena (statok za statok)

časová mzda

odmena za určitý čas, cena mzdy za časovú jednotku

koordinácia podľa centrálneho plánu

plán nedostatkovej ekonomiky, vyznačuje sa nepružnosťou a nedostatkovosťou, neefektivita - trh nereaguje na to po čom je dopyt a ponuka

Verejné statky

podobný charakter ako pozit. externality. Ich využívanie je žiaduce, no obtiažne a nemožno ich predávať na spotrebiteľskom trhu. (služby poskytujúce armádou, políciou.. )

reálna mzda

počet tovarov a služieb, ktoré si môže pracovník za svoju nominálnu mzdu kúpiť, závisí od výšky nominálnej mzdy, od úrovne cien tovarov a služieb a od daňového zaťaženia. Ak porovnávame mzdy používame index reálnej mzdy (nominálna mzda/index cien tovarov a služieb.100)

Keynesovský prístup

prejavuje sa v nevyhnutnosti zásahov vlády do eko. Koriguje predovšetkým nerovnováhy a dolaďuje chod ekonomiky, uprednostňuje fiškálnu politiku a jej vplyv na agregátny dopyt.

úkolová mzda

pri určení mzdy za vychádza z množstva výrobkov vyrobených sa určitý čas

Globalizácia

proces integrácie spoločnosti na kvalitatívne vyššej úrovni, v porovnaní s predchádzajúcimi etapami jej vývoja prostredníctvom medzinárodného obchodu, investícií, migrácie... - veľmi intenzívne rozvíjanie komunikácií, vzájomného prepájania doteraz oddelených častí sveta, ako aj rapídny rozvoj informačných technológií a ich masová dostupnosť. Cieľom je zasiahnuť všetky časti sveta a vytvoriť v nich rovnaké podmienky

trhová koordinácia

riadi sa podľa zákona trhu

Poznávacia funkcia ekonómie

skúma kvantitatívne a kvalitatívne eko. javy a procesy, ktoré prebiehajú v spoločnosti a usiluje sa ich vysvetliť

Nepriama elasticita

skúmame vzťah medzi zmenou ceny jedného statku a zmenou množstva iného statku

Predpoklady trhového hospodárstva

stabilita peňažného obehu. Odmieta sa inflácia, osobitne politika deficitného financovania a plnej zamestnanosti

Konzervatívny prístup

stavia na trhový mechanizmus pritom úlohou vlády je vytvárať vhodné podmienky na jeho fungovanie

nominálna mzda

suma peňazí čo dostane pracovník za prácu

verejná dražba

súťažná metóda

Monopolistická konkurencia

trh jedného výrobku s mnohými predávajúcimi, odlišný produkt - možnosť získať monopolné postavenie uplatňujú sa formy cenovej aj necen. Kon.

úplný monopol

trhu jediný výrobca, má úplnú moc na cene

Externality

vedľajšie efekty eko. aktivity ľudí, ktoré neprechádzajú trhom. Náklady aleno výnosy sa teda prenášajú na tretie ekonomické subjekty, kt. prinášajú ujmu alebo prospech. - negatívne/pozitívne

Priama elasticita

vzájomný vzťah medzi zmenou ceny a požadovaného množstva určitého statku

Nulová elasticita

zmena ceny nevyvolá žiadnu zmenu objemu dopytu (dokonale neelastický dopyt)

Daňová elasticita

zníženie daňových sadzieb, za inak nezmenených podmienok podnecuje zníženie daného množstva

Trhové hľadisko ZE

• globalizácia trhov • rast efektívnosti trhov • vznik virtuálnych trhov

Negatívne aspekty procesov globalizácie

• svetová ekonomika je náchylná k rýchlym kolapsom, • obrovské a neustále sa prehlbujúce rozdiely medzi bohatým Severom a chudobným Juhom , • nárast migrácie obyvateľstva, • prehlbujúce sa rozdiely medzi najvyššími a najnižšími príjmami v rozvojových krajinách, • v geografickom priestore sa nekryje ekonomické a ekologické rozhodovanie, • zhoršujúce sa životné prostredie, • ohrozenie sociálnej súdržnosti a solidarity ľudí, • prehlbovanie problémov fungovania medzinárodných spoločností, otázka zodpovednosti ostáva otvorená.

Makroekonomické hľadisko ZE

• zmenené fungovanie inštitúcií verejného sektora • potreba nového typu hospodárskej politiky • modifikácia priorít hospodárskej politiky

Pozitívne aspekty procesov globalizácie

• zvyšuje sa ponuka a kvalita tovarov a služieb, • pokles výrobných a predajných cien, • vznikajú nové pracovné príležitosti, • zvyšovanie životnej úrovne, • rozširujú sa možnosti komunikácie, • šíri sa slobodný prístup k informáciám, • zintenzívnenie vzájomnej komunikácie medzi jednotlivými kultúrami, • zlacnenie a zrýchlenie dopravných možností.

Spotrebiteľské hľadisko ZE

• zvýšenie informovanosti • rozšírenie možností spotrebiteľskej voľby vznik nových spotrebných statkov

Podnikateľské hľadisko ZE

• zvýšenie konkurenčných síl • deregulácia vybraných odvetví • informatizácia výroby a distribúcie • pokles úlohy sprostredkovateľov • zmena fungovania vybraných odvetví