Sociálna psychológia - 2. Socializácia a 3. Kultúra a spoločnosť

अब Quizwiz के साथ अपने होमवर्क और परीक्षाओं को एस करें!

Aké sú hlavné kategórie socializácie? Popíš primárnu a sekundárnu socializáciu. Aké sú 4 typy socializácie a ako prebieha?

- hlavné kategórie socializácie: vypracovanie systému hygienických a pracovných návykov, systému vedomostí a zručností, hierarchizovaného systému (odraz etických, estet., filoz. a vedec. sústav), a vytvorenie primeraných vzorov emotívneho reagovania a primeraných motívov (odraz asociálnej a citovej zrelosti; patrí tu schopnosť prejavovať kladné pocity, sebahodnotenie, pocit identity), - primárna socializácia - základ pre všetky typy učenia, dieťa sa učí základné zručnosti na fungovanie v spoločnosti (motorické, jazykové a symbolické, sociálne) a sekundárna socializácia - buduje a upravuje primárnu, neustále učenie sa (nové úlohy a prostredia), typické etapy kríz dospelých západnej civilizácie (kariéria, starnutie, strata, zmena), - 4 typy socializácie: 1. personalizácia (utváranie osobnosti a SELF, psychiky, vrastanie do vzťahov), 2. kultúracia (osvojovanie si kultúry, životného štýlu, etických a estetických kritérií), 3. profesionalizácia (spoločensko-ekonomická deľba úloh, prijatie profesnej roly) a 4. socializácia (utváranie "my", prijatie občianskej roly a zodpovednosti za spoločenstvo), - priebeh socializácie: 1. bezprostredný sociálny kontakt (JA od NEJA => vytvorenie SELF - celostnej predstavy o sebe a vzťahu k sebe), 2. hra (svet sa diferencuje na my a ostatných, výkon), 3. učenie (poznanie seba cez iných, formovanie postojov) a 4. práca (starostlivosť, zodpovednosť, výchova, integrita JA).

Vymenuj kontexty sociálnej interakcie s druhými. Popíš enkulturáciu a akulturáciu (3 druhy). Aké sú 3 druhy kultúrnej transmisie? Popíš ich.

- kontexty sociálnej interakcie s druhými: fyzické, sociálne a kultúrne, - enkulturácia: proces začleňovania do vlastnej kultúry, - akulturácia: proces začleňovania do cudzej/novej kultúry (napr. ak deti majú svoju kultúrnu identitu a osvojujú si novú, napr. deti migrantov/študijné pobyty/vo väzení vychovať, zmeniť, zlepšiť, no nie vždy to ide), ak sú procesy plánovité a cielené vedú k resocializácii; 3 druhy osvojenia si novej kultúry - striedanie (prijímanie kultúr bez tendencie ich spájať, viac kultúrnych rámcov, napr. China Towns v USA - v komunite vlastná kultúra, mimo komunity iná), integrácia (spojenie/prelínanie kultúrnych vplyvov, napr. Slováci v USA - zachovanie tradícií, zvykov, no prispôsobovanie sa) a fúzia (splynutie pôsobenia kultúr, multikultúrna spoločnosť, napr. Holandsko je dobre integrovaná spoločnosť), - kultúrna transmisia: - A) vertikálna (z rodičov na deti, napr. jazyk, všeobecná enkulturácia, všade, kde zasahuje vplyv danej kultúry), - B) diagonálna (inými dospelými jedincami - učiteľmi, kňazmi, trénermi, vedúcimi,...ak patria k vlastnej kultúre - enkulturácia a socializácia, ak k inej - akulturácia), - C) horizontálna (od vrstovníkov, najneskôr od nástupu do školy = centrálna úloha, napr. subkultúry).

Popíš kultúru (def., rozdiel medzi ňou a spoločnosťou) a začiatky psychologického výskumu kultúry (kultúrny kontext vo výskume).

- kultúra (pojem v súčasnom ponímaní používaný od zač. 20. st., predtým súvislosť napr. s poľnohospodárstvom - agrokultúra) - organizovaný systém zdieľaných významov, percepcií, presvedčení významnými osobami (rodičia, učitelia,...) patriacimi do určitej skupiny, - rozdiel medzi kultúrou a spoločnosťou - kultúra sa týka vecí vytvorených istou skupinou ľudí, ktorým priradila podobné významy a spoločnosť sa týka siete sociálnych vzťahov medzi prijímateľmi kultúry, - o výskum kultúry sa zaujímali psychológovia a kultúrni antropológovia, napr. K. Lorenz (kultúra = produkt evolúcie), Freud (zaoberanie sa antickou kultúrou); je dôležitý kultúrny kontext vo výskume (napr. etnocentrizmus - belosi strednej vrstvy v USA - nezovšeobecniteľnosť výsledkov).

Popíš konkrétny výskum kultúry (meno výskumníka, aká spoločnosť, trvanie, počet krajín, respondentov a kultúr, dimenzie - ich charakteristika, vplyv kultúry všeobecne a v medicíne).

- meno výskumníka: Geert Hofstede, - aká spoločnosť: zamestnanci spoločnosti IBM, - trvanie: 1967 - 1973, - počet krajín, respondentov a kultúr: 72 krajín (nezahrnutie krajín bývalého východného bloku), 116 000 respondentov 53 kultúr, - dimenzie (najprv 4, potom pridal 5): odstup od moci (nakoľko ľudia očakávajú nerovnosť v spoločenských inštitúciách; krajiny s vysokou mierou odstupu - centralizovaná politická moc, stupne v hierarchii, rozdiely v platoch, napr. Filipíny, India, Brazília; krajiny s nízkou mierou odstupu - menej stupňov hierarchie, vyššia zemepisná šírka, menej obyvateľov, vyššia HDP), individualizmus - kolektivizmus (pevnosť väzby medzi jednotlivcami a spoločenskými skupinami; individualizmus - osobný čas, sloboda, materiálne odmeny, obmedzovanie úlohy štátu, napr. USA, Nemecko, V. Británia; kolektivizmus - nemateriálne hodnoty, fyzická kondícia, zručnosti, interná motivácia), maskulinita - feminita (maskulínne črty [cenenie si majetku, uznania, výzev] - úspech, asertívnosť a výkon, klasické rozdiely medzi mužmi a ženami, napr. Japonsko; feminínne [dôraz na dobré vzťahy a pracovné podmienky] - solidarita, osobné vzťahy, služby, kvalita života, rodové roly splývajú, napr. Škandinávia), vyhýbanie sa neistote (spočíva v preferencii štrukturovaných/neštrukturovaných situácii; vysoká miera vyhýbania - dôraz na formálne pravidlá, jasné štruktúry a vzťahy, vysoká miera suicidality, alkoholizmu, smrteľných nehôd a väzňov, napr. Japonsko, Kórea, Brazília; nízka miera vyhýbania - vysoká spotreba kofeínu, nižší príjem kalórií, vyššie riziko infarktu, viac chronických psychóz), dlhodobá a krátkodobá orientácia (na budúcnosť vs. súčasnosť a minulosť, dlhodobá hlavne v ázijských krajinách - konfúcianska filozofia, dôraz na prax, cnostné správanie, napr. Hongkong, Taiwan; krátkodobé - viera a hľadanie pravdy), - vplyv kultúry všeobecne a v medicíne: prejavujú sa špecifickou modifikáciou vrodených sklonov určitými imperatívmi (príkazmi a zákazmi) ovplyvňujúcich správanie (či máme tendenciu byť expresívny, ľahostajný,..., závisí sčasti na mieste života - Afrika/Európa/Ázia,...); kultúra ovplyvňuje aj metódy liečenia (napr. Nemci - dôraz na srdce, Francúzi - pečeň a celkov=a imunita, Američania - antibiotiká a chirurgiu - americká tradícia agresívneho boja s infekciami).

Popíš socializáciu (predpoklady, definícia aj definícia podľa teórie sociálneho učenia).

- predpoklady: človek sa rodí ako potencionálny a spoločenský tvor, spoločnosť ho formuje, pričom si osvojuje špecificky ľudské spôsoby (reagovanie, vnímanie, myslenie a konanie), - definícia: formovanie jedinca spoločenstvom od narodenia po smrť, proces vrastania = zaštiepenia do ľudskej spoločnosti (z nižších foriem vývinu sa vďaka tomu stala z človeka osobnosť), - definícia podľa teórie sociálneho učenia: celoživotný proces sociálneho učenia, skrze ktorý si človek osvojuje sociálne normy, hodnoty, postoje a formy sociálneho správania.

Popíš osobnosť a socializáciu = identitu (čo tvorí vlastné JA a čo odhaľuje jeho skúmanie, identita podľa Jamesa, Cooleyho, Meada, Eriksona, Gergena, identite v skupine od Tajfela a Turnera, rodovú identitu podľa Meadovej a Badinter).

- vlastné JA tvorí prechod medzi intrapersonálnymi pocesmi a úmyselnou/vôľovou aktivitou, pričom jeho skúmanie osvetľuje konflikt medzi silami smerujúcimi k presnosti (v sebapercepcii, sebahodnotení, sebaprejavení sa) a ku skresleniu (reálne JA - ideálne JA), - identita podľa Williama Jamesa: obyčajné JA rozdelil na 2 zložky - "I" = poznávajúce ja a "ME" = poznávané ja (to delí na materiálne, sociálne, duchovné JA a čisté EGO); hovorí o dôležitej súčasti sebapojatia - sociálnom porovnávaní vo vzťahu k významným osobám ("Significant Others"), - identita podľa Charlesa H. Cooleyho: dôležitou súčasťou sebapojatia je spätná väzba od druhých, prišiel s konceptom zrkadlového JA (looking-glass SELF) - naša identita sa odvíja od toho, čo si myslíme, že si o nás myslia druhí, - identita podľa Georga H. Meada: JA nemôže existovať mimo spoločnosti, rozlíšil konajúce ja (SELF), sebareflektujúce ja (ME) a generalizovanú predstavu iných (The Generalized Other), - identita podľa Erika Eriksona: psychosociálna téoria (konflikty), - identita podľa Kennetha J. Gergena: príbehmi sa robíme zrozumiteľnými v sociálnom svete, tzv. príbeh o sebe (self-naratívum) je záznam o vzťahoch medzi udalosťami relevantnými k self v určitom časovom rozmedzi, - identita v skupine od Tajfela a Turnera: in-group (moja skupina) a out-group (iná skkupina), in-group pokladajú ľudia za lepšiu (snaha udržať si pozitívny sebaobraz); hovorí tiež o osobnej a sociálnej identite (počet sociálnych identít osoby môže byť teoreticky nekonečný; Social identity is a person's sense of who they are based on their group membership(s).), - rodová identita: podľa tradičných názorov je vrodená; Margaret Mead má tézu, že feminínne/maskulínne prvky nemusia byť fundamentálnymi alebo vrodenými, ale spôsobené vplyvom prostredia a kultúry (3 kmene domorodcov na Novej Guinei); Elisabeth Badinter hovorí, že mužská identita je väčšinou vymedzovaná negatívne (no sissy stuff - odmietanie zženštilosti; the big wheel - hýbateľ vecí; the sturdy oak - pevný ako dub, neprejavenie emócii; nedaj sa - prejavenie sily a agresivity). Zdroj (aj): https://www.simplypsychology.org/social-identity-theory.html

Čo patrí ku kultúre z hľadiska sociálneho učenia? Popíš aspekty súvisiace so spoločnosťou a kultúrou (kultúrny šok, odlišnosť, miešanie kultúr). Aké modely kultúry vytvorili Hofstede a Trompenaars, a Hsu?

- z hľadiska sociálneho učenia ku kultúre patrí: spoločná reč (umožňuje komunikáciu, kategorizácia a symbolizácia vecí, udalostí), spôsob nazerania na svet, zjednotenie neverbálnych prejavov a foriem interakcie (pochopenie, kooperácia), pravidlá a konvencie (správanie v rozličných situáciách, napr. na svadbe), zjednotenie morálnych a iných hodnôt, náboženských systémov, zároveň technológie a civilizácie, - apekty súvisiace so spoločnosťou a kultúrou: kultúrny šok (iné jedlá, fungovanie napr. toalety,...), odlišnosť kultúr ("naši sú lepší", nie je zlé či dobré, je len odlišné), súčasný problém miešania kultúr, multikulturálnosti, rôzne modely národnej identity, - modely kultúry: od Hofstedeho a Trompenaarsa - metafora kultúry ako jablka či cibule, model jastva v kultúrnom kontexte podľa Hsu (8 častí, napr. nevedomie - podvedomie - vedomie (nevyjadrené a vyjadrené) - intímna spoločnosť a kultúra - operatívna spoločnosť a kultúra - širšia spoločnosť a kultúra - vonkajší svet).

Popíš teóriu sociálneho učenia (základné formy, sila sociálneho kontextu a teória recipročného determinizmu). Popíš teóriu skupinovej socializácie (4 vplyvy) a špecifickú kontextovú socializáciu.

- základné formy sociálneho učenia: priame posilňovanie (buď priame posilnenie, alebo sekundárne - pochvala, obdiv, láska; anticipovaná odmena/trest ovplyvňuje výkon) a napodobňovanie/imitácia (observačné učenie; miera pozorovania a napodobňovania modelového správania môže byť vysvetlená v rámci 4 procesov: pozornosť, retencia, reprodukcia a posilňovanie), - sociálny kontext, v ktorom sa správanie objaví, je rozhodujúci pre jeho pochopenie, - téoria recipročného determinizmu - Bandura 1977 - ľudia ovyplvňujú prostredie kontrolou síl, ale zároveň sily kontrolujú ich, - teória skupinovej socializácie - deti vychovávané v jednom dome rovankými rodičmi nie sú až také podobne => 4 typy vplyvov - vplyvy odvodené od detí, vzťahov, rodičov a vplyvy rodinného kontextu, - špecifická kontextová socializácia: deti sa správajú inak doma, inak mimo domova; ovplyvňuje to: skupinová afiliácia, strach, vnútroskupinové súperenie, a pod., ak sú skúsenosti z kontextov konzistentné, rôzne behaviorálne systémy sa nemusia veľmi líšiť = stabilita osobnosti.


संबंधित स्टडी सेट्स

Quickbooks practice test 2011-2012

View Set

Chapter 6 Exam - Markets and Social Security

View Set

Holes Anatomy ch 9 Nervous System

View Set

Scientific Revolution/Natural Philosophers to Know

View Set

Unit 2 Review: Enzymes, ATP, Cells, Cell Membrane, and Cellular Transport

View Set

Unit III, Learning Outcomes Part 1

View Set

6th grade science atmosphere definitions

View Set