KLINIKA

Testy inteligencie v klinickej psychológii

- testy inteligencie patria k výkonovým testom, dobré možnosti merania a porovnávania výsledkov - Spearman: g faktor - faktor všeobecnej inteligencie (jednotná a nedeliteľná schopnosť) - Cattell - fluidná a kryštalická inteligencia (vrodená vs závislá na vzdelaní), autor pojmu test - Army alfa (verbálny test IQ) a army beta (neverbálny), Výsledky: mentálny vek alebo inteligenčný kvocient - Stern zaviedol pojem inteligenčný kvocient- najpoužívanejšie vyjadrenie úrovne inteligencie = mentálny vek / chronologický vek x 100 - Prvé praktické testy - Binet a Simon - diagnostika intelektuálnej úrovne abnormných detí; neskôr Wechsler-Bellevue

Účinné faktory psychoterapie - terapeutická situácia, osobnosť terapeuta, osobnosť klienta, terapeutický vzťah.

1, TERAPEUTICKÁ SITUÁCIA - Miesto a čas, v ktorom prebieha terapeutický proces. - Vďaka nej si klient môže v bezpečnom prostredí terapie vyskúšať správanie a pocity, ktoré by si nedovolil v reálnom živote. - kontrakt o mieste, frekvencii a dĺžke stretávania - je istým spôsobom ritualizovaná (napr. proces vítania a lúčenia sa, vyjadrovania svojich pocitov), rituál pôsobí ako spúšťač iných účinných faktorov (napr. skupinovej kohézie), ako jasné vymedzenie situácie, priestoru a času - dôležité je štrukturované a stále prostredie, ktoré môže byť pre klienta dostatočne dôveryhodné 2, OSOBNOSŤ TERAPEUTA - neexistuje „ideálna osobnosť terapeuta", každá osobnosť sa uplatní svojim vlastným spôsobom - všeobecné vlastnosti a prejavy osobnosti terapeuta: ● autenticita (otvorenosť, súhlas vonkajších prejavov a prežívania človeka) ● akceptácia (bezpodmienečné prijatie, úcta, dôvera a sympatie voči klientovi) ● empatia (schopnosť vcítiť sa a porozumieť druhému človeku) ● osobnostná zrelosť (klienti často hovoria, že chcú niekoho kto je zrelý, kto má dosť životných skúseností) ● vnútorná stabilita ● vyššia frustračná tolerancia ● kvalifikácia (je daná základnou profesiou - lekár, psychológ, sociálny pracovník a špeciálnym psychoterapeutickým vzdelaním, ktoré je nutné priebežne si doplňovať; súvisí aj s otázkou vstupného kontraktu - povieme klientovi pár slov o našej kvalifikácii, akým spôsobom sme orientovaní a čo z toho vyplýva pre našu spoluprácu (prečo chcem aby si viedol denník, aby si zapisoval svoje sny)) ● supervízia (je užitočná aj pre „skúsených" terapeutov, pretože im pomáha získať spätnú väzbu, iný názor a pohľad na vec, taktiež je užitočná pri riešení problematických prípadov, etických dilemách..., súvisí s otázkou kvalifikácie. Príkladom supervíznej konzultácie je napr. Balintovská skupina - je určená nielen pre psychoterapeutov, ale pre všetky pomáhajúce profesie, na jej stretnutiach si pracovníci vzájomne konzultujú svoje problematickejšie prípady vopred štrukturovanou formovou ) ● psychohygiena (je nevyhnutná, v prípade jej nedostatku hrozí „burn out" syndróm, úlohou psychoterapeuta je dodržiavať jej zásady - dlhodobo sa nepreťažovať, mať dobré rodinné zázemie a blízke vzťahy a priateľmi, rozvíjať mimopracovné tvorivé záujmy, práca by nemala byť jedinou náplňou nášho života, terapeut by sa mal dobre poznať, reflektovať svoje pocity, motívy, hodnoty, terapeut by mal veriť tomu, čo robí, a mať dôveru aj v klienta, v to, že sa mu dá pomôcť + metaskills 3, OSOBNOSŤ KLIENTA - terapia je účinnejšia u ľudí s pozitívnym prístupom k liečbe, s motiváciou k zmene a hlbšiemu sebapoznaniu (prebieha rýchlejšie u otvorených pacientov, s dobrou schopnosťou sebaexplorácie, s dobrým intelektom, ktorí dokážu hovoriť o svojich problémoch a hľadať súvislosti medzi symptómami, svojou osobnosťou a životnými udalosťami) - dôležitá je taktiež klientova dôvera v terapeutove schopnosti, jeho motivácia k liečbe - jedna z prvých otázok ktorú kladieme je čo ho prividelo k nám, prečo sa rozhodol obrátiť sa na psychoterapeuta (tlak prostredia, partnerov, rodičov, učiteľov, vlastná úzkosť) - k terapii pozitívne prispieva aj prijatie existencie alternatív (klient by si mal napríklad uvedomiť, že nie je nevyhnutné byť vždy perfektným, že nie je úplne neschopným, že nie všetci ľudia sú podvodníci...) - lepších výsledkov dosahujú tí klienti, ktorí si uvedomujú vlastnú zodpovednosť za svoje problémy a nehľadajú vinníkov len na strane okolia - klient by sa mal naučiť prijať aj svoje doposiaľ neakceptované zložky a tienisté stránky svojej osobnosti, a jeho celkový obraz o sebe by mal byť aj napriek nim pozitívny - terapiu ovplyvňuje aj štruktúra osobnosti klienta, jeho vek, pohlavie, schopnosť zvládania stresu, frustračná tolerancia... a miera jeho psychopatológie (symptómy, obranné mechanizmy) Úspešný posun v terapii vnímajú klienti (pacienti) ako psychický i telesný pocit, ako pocit úľavy a zmeny (tzv. bodyshift), oslobodzujúci pocit náhľadu na súvislosti a príčiny svojich ťažkostí a zážitok aktivizácie vnútorných zdrojov 4, TERAPEUTICKÝ VZŤAH

Predmet klinickej psychológie, jej postavenie v systéme psychologických vied, oblasti a užšie špecializácie KP

PREDMET KP - býva vymedzený rôznou šírkou záberu, aj v závislosti od teoretickej orientácie autora napr. Podľa Ružičku a spol. je predmetom klinickej psychológie „Duševný život človeka v bio-psycho-sociálnych súvislostiach v kontinuu zdravie- choroba". Táto definícia zahŕňa multifaktoriálny prístup a súčasný dôraz na psychológiu zdravia. Postavenie v systéme psychologických vied: V systéme psychologických vied patrí klinická psychológia medzi aplikované odvetvia. Znamená to, že sa opiera o vedomosti a metódy základných (všeobecná psychológia, psychologická metodológia, vývinová psychológia) špeciálnych (sociálny, pedagogická, porovnávacia psychológia) psychologických disciplín a v praxi pôsobí spolu s ďalšími aplikovanými odvetviami (poradensku, školskou, forenznou, pracovnou psychológiou) Oblasti a užšie špecializácie klinickej psychológie: 1. psychopatológia: je spoločným odborom psychiatrie a klinickej psychológie. Opisuje symptomatiku -príznaky jednotlivých psychických porúch, ktoré tvoria kritériá diagnostiky. Tradične je členená podľa jednotlivých psychických funkcií a stavov (poruchy pozornosti, vnímania, emotivity a pod.) Takisto poskytuje terminológiu, ako popisovať, diskutovať, porozumieť všetkých psychickým poruchám. 2. psychodiagnostika: použitie psychologických metód s cieľom poznať osobnosť pacienta, stanoviť diagnózu, indikovať terapiu, prípadne zhodnotiť jej efekt. Používajú sa jednak klinické metódy (spoločné s medicínou - rozhovor, pozorovanie správania, anamnéza) a testové metódy (štandardné metódy sú v užšej kompetencii psychológov). 3. psychoterapia: použitie psychologických prostriedkov s terapeutickým cieľom. Rozlišujeme podpornú psychoterapiu (psychoterapeutický prístup), ktorá je súčasťou akéhokoľvek prístupu vo všetkých pomáhajúcich profesiách. Špeciálna psychoterapia (certifikovaná činnosť), ktorá predpokladá postgraduálny výcvik v konkrétnom smere a metódach. 4. rehabilitácia: zahŕňa postupy na obnovou poškodených funkcií a schopností. Klinickí psychológovia sa podieľajú na rehabilitácii ľudí s organickým poškodením CNS. 5. reedukácia: zameriava sa na diagnostiku a nápravu porúch, kde hlavným etiologickým činiteľom sú poruchy učenia. Týka sa najmä špeciálnych vývinových porúch (dyslexia, dysgrafia...) a porúch správania. Psychológovia pracujú najmä v systéme pedagogicko-psychologických poradní a centier výchovnej intervencie. 6. patopsychológia: Zaoberá sa psychikou ľudí so senzorickými a motorickými poškodeniami a trvalými vývinovými poruchami. Klinickí psychológovia spolupracujú so špeciálnymi a liečebnými pedagógmi. 7. psychosomatika: Zaoberá sa diagnostikou a terapiou somatických ochorení, v etiológii ktorých zohrávajú významnú úlohu psychogénne faktory a životný štýl. Psychológovia pôsobia v rôznych medicínskych odboroch, ako je interna, dermatovenerológia, pneumológia, alergológia, kardiológia, onkológia. 8. neuropsychológia: sa zaoberá funkčnými prejavmi a ich zmenami pri poruche CNS. Vypracováva špeciálne kvalitatívne a kvantitatívne diagnostické metódy a psychologické postupy rehabilitácie poškodených funkcií. 9. psychológia zdravia: sa zaoberá problematikou udržiavania a posilňovania zdravia, teda faktormi salutogenézy. Jej predmet sa prekrýva so psychohygienou, ktorá sa zameriava na prevenciu duševných porúch a propagáciu zdravého životného štýlu.

Vyšetrenie intelektu v predškolskom a školskom období. IQ testy - S-B, WISC, SON-R - teoretické východiská a špecifiká použitia

PREDŠKOLSKÉ OBDOBIE - po 3 roku diagnostika kognitívnych schopností S-B (Stanford - Binetova inteligenčná škála) -IV revízia - od 2 do 18 rokov - 15 subtestov (kryštalické, Fluidné schopnosti, Krátkodobá pamäť SON-R - 2,5 - 7 - neobsahuje žiadne verbálne testové položky, ktorých riešenie závisí od vedomostí a skúseností - od iných neverbálnych testov sa líší tým, že obsahuje úlohy na usudzovanie, ktoré v iných testoch majú verbálnu podobu a inštrukcia ku neverbálnym úlohám je aj neverbálna - vhodné pre deti so sluchovým postihnutím, jazykovými alebo verbálnymi problémami, s PAS - 20% chybovosť RAVENOVE FAREBNÉ MATICE - 5,5 do 11,5 - nonverbálny - fluidná inteligencia (g faktor) WISC - III - štandardizovaný, od 6 do 17 rokov - 13 subtestov, 4 faktory - slovné porozumenie, percepčné usporiadanie, koncentrovanosť, rýchlosť spracovávania

Hodnotenie osobnosti, emotivity správania u detí a adolescentov - východiska, používanie ratingových škál, viaczdrojové hodnotenie, ako pracovať s diskrepantnými nálezmi, limity v diagnostike. Prehľad najčastejšie používaných metód

3 zdroje hodnotenia osobnosti u detí: objektívne testy - primárne nie na hodnotenie osobnosti - performačné skúšky pri ktorých sa prejavia osobnostné vlastnosti v správaní napr. Bender-Gestalt, Stroopov Color-Word test, Porteusové bludiská projektívne techniky napr. TAT, ROR, Nedokončené vetym Hand test dotazníky a hodnotiace škály pre dieťa, rodičov, učiteľov napr. HSPQ (Cattel), CPQ,

Vymedzenie psychoterapie, základné pojmy a príbuzné odbory, charakteristika hlavných prúdov v psychoterapii.

Prochaska, Norcross (intergrat.) - PT je odborná a zámerná aplikácia klinických metód a interpersonálnych postojov (napr. optimizmus) vychádzajúcich z uznávaných psychol. princípov so zámerom pomôcť ľuďom zmeniť ich správanie, myslenie, emócie a/alebo osobnostné charakteristiky smerom, ktoré obe strany pokladajú za žiadúci PRÍBUZNÉ ODBORY ● reedukácia: použitie PT postupov na poruchy súvisiace s výchovou a učením v nápravnej výchove (väzenstve) ● psychagogika (psychokorekcia): dlhodobé PT programy (napr. pre abstinentov, závažné psych. ochorenia) ● psycholog. rehabilitácia: znovuobnovenie psych. funkcií: o neurologické - napr. po dlhých komatických stavoch o po psychotických ochoreniach - rôzne osobnostné zmeny (napr. zlepšenie koncentrácie) ● psychoprofylaxia: predchádzanie poruchám prostredníctvom psycholog. metód HLAVNÉ PRÚDY V PT ● psychodynamický prúd (široká paleta škôl): význam nevedomia; veľký dôraz na intrapsychickú dynamiku (rané konflikty, neskôr prenos na konflikty jedinca vs. spoločnosť); vzťah prenos/protiprenos (autentický zážitok klienta môže meniť správanie mimo terapie), dôležitosť uvedomenia, náhľadu, odstránenie príčiny vedie k vyliečeniu (=kauzálna metóda) ● kognitívno-behaviorálny prúd: učenie ako mechanizmus vzniku porúch; prevaha environmentálnych faktorov nad intrapsychickými; cieľom je odstránenie symptómu, dosiahnutie adaptívneho správania; metóda je dôležitejšia ako vzťah ● humanistický prúd: potenciál k osobnostnému rastu; spoločnosť a jej vplyvy sú prekážkou; viera v klienta a jeho potenciál zmeny, PT a vzťah vytvára skôr podmienky pre rast; subjektívny zážitok, hľadanie zmyslu sú dôležitejšie ako symptóm či správanie ● eklektické a integratívne prístupy: spoločné účinné faktory; pripúšťa kombináciu metód z rôznych škôl (nácvik, zážitok, analýza)

Poruchy príjmu potravy - etiológia, diagnostika, terapia

anorexia, bulímia, obezita, ortorexia, drunkorexia MENTÁLNA ANOREXIA - úmyselná znižovanie hmotnosti Medzi symptómy, ktoré sa pri anorexii opisujú, patrí: výrazná redukcia váhy, amenorea (absencia menštruácie), chronická obstipácia, poruchy látkovej výmeny, zníženie telesnej teploty, vyschnutá koža a vlasy, poruchy hormonálnej regulácie (fyziologické). Okrem toho sú zjavné: porucha stravovacieho správania, motorická hyperaktivita, narušenie sebaobrazu, popieranie chorobnej chudosti popieranie hladu, kolísanie nálad, zmenšovanie kontaktov so sociálnym okolím a pod. Niektoré anorektičky prejavujú až ritualizované správanie, keď systematicky pracujú na tom, aby spotrebovali kalórie, ktoré prijali. Sú aj také, ktoré vo fáze ochorenia radi varia pre ostatných členov rodiny, ponúkajú a „kŕmia" ich, zbierajú kuchárske knihy a pod. diagnostické kritéria podľa MKCH-10: (F.50.0) 1. Telesná hmotnosť je aspoň 15 % pod predpokladanou úrovňou alebo BMI je 17,5 a nižší. 2. Zníženie hmotnosti si spôsobuje pacient sám tým, že sa vyhýba jedlám, po ktorých sa priberá a že užíva jeden alebo niekoľko z nasledujúcich prostriedkov: vyprovokované zvracanie, užívanie laxatív, anorektík, diuretík, nadmerné cvičenie. 3. Pretrváva strach z obezity a skreslená predstava o vlastnom tele ako vtieravá obava z ďalšieho priberania. 4. Je rozsiahla endokrinná porucha zasahujúca hypotalamo-hypofyzo-gonádovú os, u žien sa prejavuje ako amenorea, u mužov ako strata sexuálneho záujmu a potencie. 5. Ak je začiatok ochorenia pred pubertou, pubertálne prejavy sa oneskorujú alebo zastavujú diagnostické kritéria podľa DSM-5: A: Obmedzenie energetického príjmu navzdory potrebe vedie k výrazne nízkej telesnej hmotnosti vzhľadom na vek, pohlavie, vývojové štádium a duševné zdravie. Výrazne nízka hmotnosť je definovaná ako hmotnosť, ktorá je nižšia než minimálne očakávaná. B: Intenzívna obava z priberania na váhe, obava zo stučnenia alebo dlhodobé orálne správanie, ktoré ovplyvňuje priberanie na váhe a to aj v prípade výrazne nízkej hmotnosti. C: Sú pozorované poruchy v prežívaní vlastnej telesnej hmotnosti alebo postavy, nepatričný vplyv telesnej hmotnosti, alebo postavy na sebavedomie jedinca, alebo pretrvávajúci nedostatok sebareflexie s ohľadom na závažnosť existujúcej nízkej telesnej hmotnosti Etiológia: Sú viaceré hypotézy, ktoré sa snažia vysvetliť vznik mentálnej anorexie. Z biologických faktorov môžu podľa niektorých teoretikov hrať rolu endokrinne problémy. Z psychodynamických prístupov psychoanalýza chápe anorexiu ako regresiu, ako spôsob vyhýbania sa dospelej sexualite. Mladá žena nie je schopná uniesť požiadavky dospelosti, a tak sa vracia do ranejšieho stavu. Podľa A. Freudovej má však dilemu. Pre malé deti je jedenie spojené s libidóznym pôžitkom. Môže byť asociované aj s tehotenstvom, takže keď sa mladá ženy chce vyhýbať rušivým sexuálnym myšlienkam, asociovaným s jedlom, musí jedlo odmietať. Podobným pohľadom je chápanie anorexie ako boja proti želaniu po splynutí s materskou postavou alebo ako možnosť oddelenia sa od materskej postavy. V pocite hladu sa zároveň prežíva závislosť ega od prírody, od vlastného tela a najmä od starostlivosti zo strany matky. Nevedomie obsahuje spomienky na príliš intenzívne želania voči matke, ako aj sklamania, že matka nebola dostatočne dobrá. Nejedenie slúži ako sebapotrestanie a je zároveň aj pokusom, ako uniknúť pocitom viny. V nevedomí je strava totožná s matkou. Z hľadiska egopsychológie sa v súvislosti s anorexiou kladie viac dôraz na snahu o samostatnosť. Anorexia je výsledkom konfliktov ohľadne sexuality, nezávislosti a celkovo zrelosti. Považuje ju za boj o vlastnú, rešpektovanú identitu u dievčat, ktoré dlhý čas boli „pod" dominantnou matkou. V detstve boli tieto dievčatá submisívne, perfektné, dobre sa správajúce dcéry. Takéto výraznejšie prispôsobovanie sa dá chápať aj ako predčasný vývin Ja, aby toto dokázalo komunikovať s málo empatickým okolím. V puberte potom bojujú tým, že odmietajú jedlo. Odmietaním jedla vlastne hovoria, že si chcú samy kontrolovať svoj život, aj keby to znamenalo vychudnutie na smrť. Kognitívno-behaviorálny prístup tvrdí, že anorexia môže vzniknúť tam, kde a priberanie na váhe a jedlo spájajú s negatívnymi dôsledkami. Zjednodušene povedané,,,boje" pri spoločnej večeri a narušený pohľad na ľudské telo sa potom sa dá interpretovať v zmysle iracionálnej viery vštepenej počas detstva a týkajúcej s sa jedla a váhy. Zástancovia humanisticko-existenciálneho pohľadu sa zhodujú v tom, že porucha vyplýva z toho, že dieta sa naučilo reagovať na nesúhlas okolia tým, e začalo odmietať dôležité časti svojho Self. Minuchin (1978) ako zástanca rodinnej interakcie tvrdí, že anorexiu treba chápať v kontexte rodiny. Anorektické dieta je výsledkom pretrvávajúcich problémov vo vzťahoch iných členov rodiny. Hodnotou rodiny je lojalita a popieranie konfliktov, preto sa tieto konflikty neriešia a výsledkom je anorektické správanie sa dieťaťa. Dieťa túži po autonómii, ale toto jeho prianie je vzhľadom na hodnoty rodiny konfliktné, a preto nemá inú možnosť, ako kontrolovať vlastné jedenie. Kognitívno-behaviorálny prístup tvrdí, že anorexia môže vzniknúť tam, kde a priberanie na váhe a jedlo spájajú s negatívnymi dôsledkami. Zjednodušene povedané,,,boje" pri spoločnej večeri a narušený pohľad na ľudské telo sa potom sa dá interpretovať v zmysle iracionálnej viery vštepenej počas detstva a týkajúcej s sa jedla a váhy. Zástancovia humanisticko-existenciálneho pohľadu sa zhodujú v tom, že porucha vyplýva z toho, že dieťa sa naučilo reagovať na nesúhlas okolia tým, že začalo odmietať dôležité časti svojho Self. Minuchin (1978) ako zástanca rodinnej interakcie tvrdí, že anorexiu treba chápať v kontexte rodiny. Anorektické dieta je výsledkom pretrvávajúcich problémov vo vzťahoch iných členov rodiny. Hodnotou rodiny je lojalita a popieranie konfliktov, preto sa tieto konflikty neriešia a výsledkom je anorektické správanie sa dieťaťa. Dieťa túži po autonómii, ale toto jeho prianie je vzhľadom na hodnoty rodiny konfliktné, a preto nemá inú možnosť, ako kontrolovať vlastné jedenie. V každom individuálnom prípade je potrebné starostlivo preskúmať psychologické pozadie ochorenia a uvedené spôsoby uvažovania brať len ako možné hypotézy. Väčšina autorov sa však zhoduje v tom, že nie je možné nájsť jednu konkrétnu príčinu a anorexia je spravidla výsledkom interakcie určitých dispozicii s exogénnymi vplyvmi terapia zásady pri terapii anorexie: A. Ak sú pacientky príliš vychudnuté, nie je už možné psychoterapeuticky zabezpečiť nárast váhy a pacientka musí ísť na hospitalizáciu. B. Strach z jedla má aj fóbickú dimenziu a nakoľko fóbie nemožno liečiť bez aktívneho vyrovnávania sa s fóbickými podnetmi, treba do terapie zahrnúť aj túto problematiku C. U pacientok s chronickou anorexiou a dlhodobým vychudnutím musí terapia ísť podľa vzoru liečenia závislostí BULÍMIA porucha, pri ktorej ľudia pociťujú veľmi veľký hlad a neodolateľnú túžbu po jedle a zároveň snaha o kontrolu hmotnosti zvracaním alebo používaním laxatív diagnostické kritéria podľa MKCH-10: 1. Opakované záchvaty prejedania (najmenej 2x týždenne počas troch mesiacov), kedy je skonzumované veľké množstvo jedla. 2. Neustále zaoberanie sa jedlom a silná, neodolateľná túžba po jedle. 3. Snaha potlačiť možný účinok jedla na priberanie jedným alebo viacerými spôsobmi: vyprovokované zvracanie, zneužívanie preháňadiel, užívanie anorektík, diuretík striedavé obdobia hladovania. 4. Pocit prílišnej tučnoty spojený so silnou obavou z tučnoty. Diagnostické kritériá podľa DSM-5: A. Opakujúce sa epizódy psychogénneho prejedania. Záchvat prejedania sa vyznačuje: 1. V krátkom čase konzumácia takého množstva jedla, ktoré je rozhodne väčšie, než by väčšina ľudí skonzumovala v podobnom čase a za podobných podmienok. 2. Pocit nedostatku kontroly nad jedlom v priebehu záchvatu prejedania B. Opakujúce sa nevhodné kompenzačné správanie s cieľom zabrániť priberaniu na váhe, napr. vyvolanie zvracania, zneužívanie laxatív, diuretík alebo liekov, času pôstu, nadmerné cvičenie. C. Psychogénne prejedanie a nevhodné kompenzačné správanie sa opakujú v priemere najmenej raz týždenne počas 3 mesiacov. D. Sebakritické hodnotenie vlastnej postavy a váhy. E. Porucha sa nevyskytuje výlučne v priebehu epizód mentálnej anorexie Etiológia Psychoanalýza o bulímii hovorí, že je to transformácia túžby niečo pohltiť a zvracanie je zase transformáciou túžby niečo odvrhnúť. Vágnerová (1999) uvádza, že choroba vzniká ako dôsledok nízkeho sebahodnotenia, narušeného vzťahu k samému sebe, k vlastnému telu. Brautigam a Christian (1986) píšu, že tak isto ako pri väčšine psychosomatických ochorení, aj pri bulímii sú určité dispozície k tomuto ochoreniu, ale na druhej strane podporujú manifestáciu tohto ochorenia aj rodinné a spoločenské vplyvy. Toto podporuje aj tvrdenie H. Bruchovej (1978), ktorá pripomína, že dnešný módny ideál štíhlosti výrazneje ovplyvňuje ľahšie zranitelných adolescentov. Mediálne sa často prezentuje štíhlosť ako určitý predpoklad sociálnej úspešnosti. Kým pred polstoročím boli hitom tabletky na priberanie, dnes sa všade možno stretnúť s reklamou prostriedkov na chudnutie. Doteraz sa nepodarilo spracovať špecifickú psychodynamiku, ktorá by jasne ohraničovala bulímiu od anorexie. To, čo ohraničuje bulímiu od anorexie, je silnejší tlak utrpenia, vedomie, že ide o poruchu prijmu potravy a pocit neschopnosti prerušit vlastným silami začarovaný kruh prejedania a zvracania. Bulimické konanie nevedie k skutočnému pocitu uspokojenia, slúži skôr na odbúranie úzkosti negatívneho napätia. V priebehu bulimickej fázy sa jedlo stále viac stáva centrom myšlienok a konania a ostatné aktivity ustupujú do pozadia. Bulimické konanie môže takto odvádzať pozornosť od každodenných sklamaní. V súvislosti s bulímiou je potrebné spomenúť ešte to, že zlyhávanie kontroly impulzov, ktoré k tejto poruche patrí a prejavuje sa záchvatmi prejedania, sa u pacientiek môže vyskytovať aj v iných oblastiach. Patrí sem napr. užívanie alkoholu, návykových látok, menej štandardné sexuálne správanie a pod. V DSM 5 sa uvádza, že celoživotná prevalencia užívania látok, najmä alkoholu, alebo stimulancií je aspoň 30% u jedincov s mentálnou bulímiou. Terapia: Okrem psychoanalyticky, resp. psychodynamicky orientovaných terapeutických postupov sú vhodné aj behaviorálno-terapeutické prostriedky, ktoré majú byť zamerané na modifikáciu stravovacieho správania v zmysle zvýšenej sebakontroly, ako aj na tréning sebaistoty. Kombinácia dynamických a behaviorálnych metód môže byť pre pacientky prínosom. Aj zástancovia psychoanalýzy sa zhodujú v tom, že u pacientiek s bulímiou, ako aj s anorexiou nemožno nechať symptóm nepovšimnutý tak, ako to je pri neurózach a zameriavať sa len na nevedomé konflikty. Využívanie behaviorálnej a kognitívnej terapie má pacientkam pomôcť identifikovať okolnosti a konflikty, ktoré podmieňujú prejedanie sa a pomôcť vyhnúť sa im v budúcnosti. Pri medikamentóznej terapii sú často účinné antidepresíva. Terapia pacientiek s bulímiou má byť najskôr aktívne zameraná na zvládnutie symptómu a až neskôr možno použiť odkrývajúce alebo sprevádzajúce metódy, ktorými sa spracúvajú životné alebo vývinové situácie. Neexistuje nejaká špeciálna metóda, ktorá by sa ukázala u týchto pacientiek ako najúčinnejšia. Základné línie liečenia: - Zverejniť chaoticky neusporiadané a pred ostatnými ako aj pred sebou zatajované stravovacie správanie vo všetkých jeho aspektoch, t. j. množstvo jedla, čas jedenia, súčasnú životnú situáciu a konflikty. - Zaviesť pravidelnosť v stravovaní, čo sa týka času, množstva a podmienok ako proces učenia a ciel' správania. - Spracúvať časové súvislosti bulimických epizód so zážitkami sklamania, pocitmi prázdnoty a bezperspektívnosti

Behaviorizmus - teoretické východiská behaviorálnej klinickej psychológie. Predstavitelia a spoločné znaky kognitívne-behaviorálnej psychológie.

kritizoval metódu introspekcie predstavitelia: I.P.Pavlov - reflexy (podmiené/nepodmieneé) J.B.Watson - Malý Albert B.F. Skinner - operatívne podmieňovanie (odmena/trest) - učenie úspechom - sa rozvíja od 20.-tych rokov 20. storočia - jeho filozofiu a metodologické východiská formuloval Watson - psychológia sa má sústrediť výlučne na objektívne správanie, ktoré je výsledkom učenia a vytvorením spoja medzi podnetom a reakciou. Označuje sa ako S-R behaviorizmus (stimulus response) - W. formuloval aj niektoré zákony učenia - frekvencie, primárnosti, novosti, čerstvosti - Známa je experimentálna neuróza, ktorú vyvolal u 11-mesačného Alberta Operačné podmieňovanie - Thorndike - operačné podmieňovanie vychádza zo štúdií učenia sa pokusom a omylom, ktoré uskutočnil T. a jeho zákonov cviku a účinku - Skinner - jeho výskumy mali dosah na aplikovanú psychológiu - S. skúmal dôsledky aktívneho správania, operácií jedinca voči prostrediu. - diskriminačným učením sa jedinec naučí rozoznávať, ktoré podnety a ktoré reakcie prinesú posilnenie - V operačnom podmieňovaní teda diskriminovanie podmieneného podnetu (napr.páčky) a probatórna podmienená reakcia (jej stlačenie) vedú k získaniu nepodmieneného podnetu (potravy) a posilneniu reakcie. - S. rozlišoval pozitívne podmieňovanie (správanie nasledované odmenou) a negatívne posilňovanie (nasledované trestom) - na skinnerovských zásadách stavia bodovací systém pri liečbe závislostí a metóda token-economy (odmeňovanie želaného správania žetónmi) Hull - teória redukcie pudu - posilnenie a upevnenie návyku (pravdepodobnosti opakovania) vzniká tým, že reakciou sa redukuje nejaký pud: sEr =(D-Ir) x (sHr - sIr) sEr - efektívny potenciál spoja (pravdepodobnosť opakovania tej istej formy, napr.neurotic. správ.) D - drive (pudový stav, napríklad voľne plynúca úzkosť) Ir - reaktívny útlm (vznikajúci opakovaním tej istej reakcie) sHr - sila návyku (napríklad vyhýbacieho správania) sIr - podmienený útlm (správanie vylučujúce sa s návykom - rovnica teda znamená: pravdepodobnosť výskytu neurotického správania sa zvyšuje intenzitou úzkosti a silou návyku a znižuje opakovaním reakcie a správaním vylučujúcim sa so symptómami. - snažil sa urobiť z behaviorizmu kvantitatívnu vedu podobnú newtonovskej fyzike, ktorá by bola schopná exaktne vysvetliť motiváciu a učenie sa novému správaniu Wolpe - neurotické poruchy sa získavajú učením - časť príznakov je priamo prejavom zvýšenej intenzity voľne plynúcej úzkosti (vegetatívne sympt) a časť vzniká ako spôsob redukcie úzkosti (vyhýbanie, kompulzie) - vyvinul systematickú desenzitizáciu - fóbický pacient si v relaxovanom stave opakovane predstavuje situácie pôvodne vyvolávajúce strach až po moment, kedy prestávajú rušiť relaxáciu. - Fungovanie systematickej desenzitizácie vysvetľoval Osgoodovým princípom recipročnej inhibície Eysenck - behaviorálna terapia = menenie ľudského správania v žiaducom smere pomocou metód učenia. Cieľom intervencie je odstránenie neutorických príznakov v správaní. - neurózy vznikajú buď nadbytočným učením (tiky) alebo nedostatočným učením (enuresis nocturna) - teória osobnosti: dimenzie extraverzia-introverzia, stabilita-labilita, psychoticizmus Bandura - skúmal sociálne učenie, sebaúčinnosť (je kognitívnym faktorom), výskum imitačného učenia sa agresii. Teória sociálneho učenia agresii: - agresia je pod kontrolou množstva vonkajších posilnení a trestov - posilnenia a tresty môžu fungovať i zástupne - pozorovaním modelov, ide o zástupné posilnenie - agresii sa možno učiť i pomocou vnútorného sebaposilňovania a sebatrestania - učenie sa agresii je zároveň pod kognitívnou kontrolou našich očakávaní efektu správania. Lewinsohn - sociálnym učením vysvetľuje vznik depresie - centrálny symptóm depresie - dysfória, vzniká v dôsledku poklesu pozitívnych a nárastu negatívnych posilnení Kognitívne prístupy majú svoje korene v rozšírení klasickej S-R behavio- ristickej paradigmy o vmedzerené, intervenujúce premenné na S-O-R. Termín zaviedol Edward Tolman (1886-1959) a za nezávislé premenné bolo možné dosadiť dedičnosť, zrelosť, vek, predchádzajúce učenie či osobnosť (Fraisse, 1967). 70. roky minulého storočia znamenajú nástup kognitivistickej psychológie, kde sú vmedzerenými premennými hlavne kognitívne a atribučné štýly, racionalita, postoje, presvedčenia a osobné paradigmy. V klinickej oblasti však pôsobili psychoterapeuti, ktorí začali zdôrazňovať prácu s kognitívnymi premennými ešte pred týmto boomom na prelome 50. a 60. rokov. Kognitívne terapie znamenali návrat k stoickej filozofii, k cieľu upokojovania mysle, teda idey, ktorú formuloval anticky filozof Epiktetos: „Ľudia nie sú rozrušení vecami, ale tým, ako sa na veci dívajú (Hunt, 2000 s. 548) Hlavné princípy kognitívno-behaviorálnej psychoterapie možno zhrnúť nasledovne: - východiská v teórii učenia a motivácie. KBT programy majú jasné, empirickým výskumom podložené paradigmy; - otvorená a aktivna spolupráca terapeuta a klienta. KBT terapeuti ponúkajú klientovi metódy, postupy, konzultujú ich efekt, vedú klienta k samostatnosti a sebestačnosti; - krátkodobosť a časová obmedzenost. Väčšina programov nepresahuje 20-30 stretnutí; - zameranie na prítomnost, konkrétne ohraničené problémy. V rámci kontraktu sú väčšinou definované funkčné ciele, ktorých naplnenie sa pokladá za efekt psychoterapie; - - používanie funkčnej diagnostiky. Väčšina KBT programov pracuje so štandardnými škálami na diagnostiku, sledovanie priebehu a efektu terapie. - algoritmizácia postupov. Programy sú členené do jednotlivých krokov, ktoré na seba nadväzujú; - špecifickost programov. KBT sa snaží vypracovať špecifické štruktúrované pro- gramy pre jednotlivé indikácie - depresie, OCD, panickú poruchu, závislosti a pod

Terapeutický proces - fázy terapie.

podľa Hill: 1. Štádium explorácie 2. Štádium vhľadu 3. Štádium akcie

Porucha autistického spektra - vymedzenie, etiológia, symptomatológia, diagnostika

vymedzenie: Etiológia: - predpokladajú sa organické/biologické príčiny. Za etiologický základ sa považujú organické poškodenia mozgu z prenatálneho a perinatálneho obdobia. Výskumy aj z genetiky- napr. pri Rettovom syndróme - odhalenie génu, ktorého mutáciou tento syndróm vzniká Symptomatológia: 1. poruchy sociálnej interakcie (chýba zdieľaná pozornosť, očný kontakt, sociálny úsmev) 2. poruchy komunikácie - používanie a porozumenie verbálnej a neverbálnej komunikácie, echolália (opakujúce sa opisovanie) 3. stereotypné a opakujúce sa správanie 4. senzorické a motorické ťažkosti: Mnohí jedinci s PAS majú citlivosť na senzorické podnet 5. ohraničené záujmy a repetitívne správanie Diagnostika: 1. Fáza podozrenia - rodičia sú znepokojení vývinom svojho dieťaťa - obrátia sa väčšinou na svojho pediatra - ten vyjadrí podozrenie na PAS - využije na to napr. skríningový dotazník autistického správania u batoliat - M -CHAT (Checklist of Autism in Toddlers, Baron-Cohen 1992) (16 - 30mesiacov) CARS (Childhood Autismus Rating Scale, Schopler, 1980,1986), ABC (Autism Behavioral Checklist, Krug 1980), skríningovú metódu ADI-R (Autism Diagnostic Interview -Revised, Lord, Rutter 1994) - semištrukturovaný rozhovor s rodičmi dieťaťa alebo dospelého so suspektnými prejavmi autizmu. - u nás sa používa verzia M-CHAT (Modified Checklist for Autism in Toddlers ) (našla som na nete) 2. Fáza diagnostická - Vyšetrenie dieťaťa -úvodný rozhovor s rodičmi, pozorovanie dieťaťa pri voľnej činnosti, riadená práca s dieťaťom - všímame si sociálne správanie, schopnosť napodobňovať, porozumenie reči, kvalitu komunikácie, slovnú zásobu, schopnosť využívať abstraktné pojmy, motorickú koordináciu, grafomotoriku, HM, JM, analyticko-logické myslenie (skladačky, vkladačky..), emočnú reaktivitu, kvalitu vnímania, sebaobslužné schopnosti.. - Diferenciálna diagnostika PAS - MR, ADHD, Dawnov syndróm, Epilepsia, Schizofrénia, OCD, Elektívny mutizmus, Afektívne poruchy... metódy: ADOS -2 založený na pozorovaní konkrétnych interakcií medzi vyšetrujúcim a dieťaťom ADI - R štruktúrovaný rozhovor, informácie poskytujú rodičia CARS - hodnotiaca škál GADS - je hodnotiaca škála používaná na identifikáciu a hodnotenie symptómov porúch autistického spektra (PAS) u detí vo veku od 3 do 22 rokov. 3. Fáza postdiagnostická - Rodičia sa orientujú v problematike, vyhľadajú svojpomocné skupiny, vyhľadávajú možnosti nasledujúcej starostlivosti

Poruchy z oblasti schizofrénneho okruhu. klasifikácia, symptomatológia a diagnostika

z latinského schizo - rozštiepený, phrenia - myseľ - poruchy sa zvyčajne začínajú objavovať vo veku 19-30 rokov, s vrcholom incidencie okolo 26.roku - priebeh ochorenia: premorbídna, predromálna, akútna - progresívna, reziduálna DIAGNOSTIKA - postavená na klinickom pozorovaní charakteristických symptómov (4A - poruchy asociácii, afektivity, ambivalencii, autizme), rozhovore s pacientom a získané kvalitných anamnestických údajov o pacientovi, nielen od neho ale najmä od príbuzných a okolia - poruchy schizofrénického spektra sa typicky manifestujú v testoch inteligencie, testoch kognitívnych funkcií - neuropsychologické metódy, osobnostných testoch, projektívnych testoch - prítomnosť a závažnosť symptómov: Brief Psychiatric Rating Scale, Positive and Negative Syndrome Scale - hodnotenie funkčnej kapacity Perfomance-Based Skills Assesmemt - na diferenciálnu diagnostiku sa používajú aj testové metódy - stále viac sa presadzujú aj neurozobrazovacie metódy - v súčasnosti neexistuje žiaden spoľahlivý test/marker na základe ktorého možno diagnostikovať poruchu schizofrenického spektra - podľa MKCH10: je prítomný aspoň jeden zo syndrómov, symptómov a uvedených znakov: 1. ozvučovanie myšlienok, vkladanie alebo odnímanie myšlienok, vysielanie myšlienok 2. bludy kontrolovania, ovplyvňovania, ovládania, ktoré sa prejavujú pohybmi tela či končatín alebo zvláštne myšlienky, činnosti či pocity, bludné vnímanie 3. halucinácie hlasov, ktoré komentujú alebo medzi sebou komunikujú 4. iné typy neustálych bludov, ktoré nie sú podmienené kultúrou a sú úplne nepatričné alebo aspoň 2 z nasledovných príznakov: 5. neustále halucinácie spojené s bludmi bez jasného emocionálneho obsahu alebo trvalo sprevádzané zvýšeným sebahodnotením 6. neologizmy, prerušovania alebo zárazy myslenia, následkom ktorých dochádza k inkoherencii myslenia a zmätenému rečovému prejavu 7. katatónne (stuhnutie) správanie - excitíácia, mutizmus, stupor 8. "negatívne" symptómy apatia, ochudobnenie v reči, ploché neprimerané odpovede Vylučovacie podmienky: - splnenie kritérií pre mánickú či depresívni epizód, ktoré sa vyskytli pred spomínanými príznakmi - porucha nie je dôsledkom organickej poruchy, intoxikácie psychoaktívnou látkou, závislosti alebo odňatím látky Typy schizofrénie podľa MKCH - 10 (v DSM 5 nie sú tieto typy klasifikované): 1. Paranoidná schizofrénia - najčastejší typ - dominujú bludy s paranoidným obsahom - časté sú sluchové halucinácie - hlasy, ktoré komentujú pacientovo správania - nepríjemné čuchové halucinácie - smrady - telové halucinácie - pocity pálenia - negatívna symptomatológia a dezorganizácia nie sú dominantné - odpoveď na liečbu a prognóza je lepšia ako pri ostatných typoch 2. Hebefrénna schizofrénia - dezorganizácia prežívania, myslenia, správania - ťažká porucha afektivity - emocionálne prejavy nie sú v zhode s dianím v okolí pacienta . na jednej strane uvoľnené asociácií až ťažké poruchy koherencie myslenia na druhej strane stereotypné až rigidné myšlienkové obsahy (banálne, abstraktné, filozofické) - halucinácie a bludy nie sú dominantné - prognóza nepriaznivá 3. Katatónna schizofrénia - špecifický súbor príznakov, ktoré sa v súčasnosti považujú za samostatný syndróm - príznaky stupor, nástavy tela do nepohodlných polôh, negativizmus, rigidita a flexibilitas cerea (udržiavanie hlavy a končatín v polohách, do ktorých boli uložené) 4. Nediferencovaná schizofrénia - nedominuje žiaden z predošlých typov 5. Reziduálna schizofrénia - dlhotrvajúce negatívne symptómy po odznení akútnej fázy - spomalenie, ochudobnenie psychomotoriky, myslenia a afektivity, minimálne rok po akútnej fáze 6. Simplexná schizofrénia - vzácna - pomalý nástup, dominancie negatívnej symptomatológie, znížená výkonnosť, sociálne stiahnutie - bludy a halucinácie sa nevyskytujú - vyprázdnenie myšlienkového a citového svetu pacienta - zlyhávanie v práci, sociálnych kontaktoch, plochosť emócií, neprimeraný nezáujem, neprítomnosť depresie Diagnóza: Pre diagnózu schizofrénie sa vyžaduje trvanie symptómov najmenej 6 mesiacov, pričom aspoň 1 mesiac by mali byť prítomné jasné psychotické symptómy (napr. halucinácie, bludy, dezorganizované rečové a myšlienkové procesy). Okrem toho sa zvyčajne posudzujú aj ďalšie symptómy, ako je zmena sociálnej interakcie, znížená schopnosť fungovať v každodennom živote, negatívne príznaky (napr. zatiahnutie sa do seba, emocionálna tuposť) a ďalšie kognitívne a behaviorálne problémy. diagnostické kritéria: 1. Trvanie symptómov: Prítomnosť symptómov schizofrénie počas väčšej časti 1 mesiaca, súvislých alebo prerušovaných, vrátane obdobia predklinických symptómov (napr. negatívne príznaky). 2. Závažnosť symptómov: Symptómy musia dosahovať aspoň jeden z nasledujúcich dvoch kritérií: a) Bludy b) Halucinácie alebo dezorganizovaná reč 3. Sociálna/uzáver: Značné zníženie úrovne sociálneho, pracovného alebo osobného fungovania v dôsledku symptómov. 4. Vylúčenie iných príčin: Vylúčenie príčin symptómov, ktoré by mohli byť lepšie vysvetlené iným duševným poruchám, liečebným stavom alebo užívaním látok. 5. Dĺžka trvania: Symptómy musia trvať najmenej 6 mesiacov. To zahŕňa aj obdobie prodromálnej alebo reziduálnej fázy, v ktorej môžu byť prítomné iba negatívne symptómy. Vyhodnotenie: Hodnotenie závažnosti symptómov a vplyvu na každodenný život pacienta

Neurovývinové poruchy - charakteristika, delenie, etiológia. Oneskorený vývin a poruchy intelektu - možnosti diagnostiky.

za 2 základné charakteristiky vývinových porúch sa považujú: 1. prítomnosť symptómov v období raného vývinu 2. oneskorenie alebo narušenie vývinu v súvislosti s biologickým zrením CNS ETIOLÓGIA -genetická záťaž a rôzne nežiadúce vplyvy v raných fázach vývinu = multikauzálna podmienenosť vývinových porúch - najrizikovejšie obdobie vývinu mozgu - posledný trimester a prvé postnatálne týždne DELENIE: - Všeobecné vývinové oneskorenie - Poruchy intelektu. Vývinová porucha intelektových schopností - Poruchy komunikačných schopností - Vývinová porucha reči a jazyka - Sociálna (pragmatická) porucha komunikácie - Porucha autistického spektra - Porucha pozornosti s hyperaktivitou - Špecifická porucha učenia - Vývinové poruchy motoriky - Motorické poruchy Všeobecné vývinové oneskorenie - nové označenie pre psychomotorickú retardáciu - možné stanoviť túto diagnózu do 5 roku života, v praxi zaužívané diagnostikovať do 3. roku života - chápe sa ako dočasná diagnóza - stanovenie tejto diagnózy ešte neznamená špecifickú poruchu, možno to dieťa ešte dobehne - definované na základe vyšetrenia metódou vývinovej diagnostiky v týchto oblastiach: - hrubá a jemná motorika - kognitívne schopnosti (kognitívna motorika, senzomotorika) - adaptívne správanie (denné aktivity) - komunikačné schopnosti (aktívna reč a porozumenie reči) - sociálne a emočné schopnosti DIAGNOSTIKA: ✔ do 3 rokov využívame na diagnostiku úrovne psychomotorického vývinu dieťaťa vývinové škály, ktoré zachytávajú formy správania typické pre určité vekové obdobie vo vymedzených oblastiach (napr. Gessel, Buhlerová) ✔ na stanovenie vývinovej prognózy využívame aj kvalitatívnu analýzu pozorovania dieťaťa (pozornosť, rýchlosť reakcií, porozumenie situácii, riešenie nových situácií, pochopenie kauzálnych vzťahov, záujem o okolie) pri praktických úlohách (napr. vkladanie geometrických tvarov) ✔ zisťujeme aj kognitívne funkcie (porozumenie stálosti predmetov v čase a priestore) ✔ špecifické postavenie medzi kognitívnymi funkciami má oblasť reči; sleduje sa osvojenie si reči a porozumenie reči (skorý nástup aktívnej reči je spoľahlivý ukazovateľ kvalitnej mentálnej úrovne, opačne vzťah neplatí) Poruchy intelektu. Vývinová porucha intelektových schopností - dá sa diagnostikovať po 3 roku života použitím niektorých testov intelektových schopností - v DSM-5 sa už nekladie dôraz na IQ (a na dosiahnutie menej ako 70 bodov v Stanford-Binet aleb Wechlslerovi) ale na oblasť adaptívneho správania (deficity v tejto oblasti majú za následok zlyhanie v spĺňaní vývinových a sociokultúrnych štandardov) DIAGNOSTIKA: - za základnú skúšku určenú k hodnoteniu stupňa intelektového vývinu detí sa dá považovať Stanford - Binet test - test má normy od 2 rokov (avšak spoľahlivý až od 3 roku, najčastejšie sa používa do asi 7-8 rokov) - v súčasnosti veľmi nadhodnocuje - Škála McCarthyové - Kaufmanov ABC - pre deti od 2,5 do 12,5 roku - Wechslerove skúšky inteligencie - pre predškolské deti (od 3 do 7 rokov) - u mladších detí v pásme podpriemeru veľmi nediferencuje NEVERBÁLNE TESTY: - Snijders - Oomenov neverbálny inteligenčný test (SON-R) - 2,5 - 7 rokov, vhodný pre deti s poruchami reči, sluchu -obsahuje nielen performačné substesty ale aj úlohy na usudzovanie - vplyv socio-ekonomických faktorv - Kohsove kocky - Ravenova farebné matice (od 5 do 11 rokov)

Determinanty sexuálneho správania - biologické determinanty, pohlavná identita, sexuálna orientácia, sexuálne správanie, prežívanie sexuality, sexuálna norma

základy psychosexuálneho vývinu sú určené konštitučnými faktormi a sú modifikované vplyvmi výchovy aj učenia BIOLOGICKÉ DETERMINANTY: - diferenciácia pohlavia na chromozomálnej, gonadálnej, genitálnej aj hypotalamickej úrovni, na tieto úrovne nadväzuje psychické pohlavie, ktoré je rozhodujúce z hľadiska zdravých aj narušených sexuálnych motivačných štruktúr - somatosexuálna diferenciácia začína v okamihu oplodnenia spojením dvoch pohlavných buniek čím sa vytvára genetické (chromozomálne) pohlavie o sexuálnej diferenciácii však nerozhodujú chromozómy ale gény, ktoré v nich uložené POHLAVNÁ IDENTITA - rozhodujúci je vek do 18 mesiaca života (psychoanalytická teória - orálna vývinová fáza) - do tohto veku sa prejavia vrodené determinanty pohlavnej identity v súlade s pôsobením vplyvu sociálneho prostredia - pohlavná identita sa prejavuje zhostením sa príslušnej pohlavnej role - správanie sa v súlade s biologickým pohlavím je dané vlastnosťami mozgu, pričom tieto prejavy chlapcov a dievčat sa dajú len veľmi ťažko ovplyvniť výchovou SEXUÁLNA ORIENTÁCIA = preferencia objektu eroticko-sexuálneho záujmu - prejavuje sa rigídnou sexuálnou preferenciou - nie je výsledok učenia SEXUÁLNE SPRÁVANIE - PREŽÍVANIE SEXUALITY - sexuálne správanie spravidla sprevádzajú intenzívne emócie (stretávame sa s nižšími aj vyššími citmi) - jedným z komponentov sexuálnej motivácie sú sexuálne emócie: sexuálne vzrušenie pocitové vyvrcholenie (orgazmus) sexuálna satisfakcia (nastáva po orgazme) -špecificky ľudská úroveň prežívania sexuality sa odráža vo vyšších citoch (sociálnych a estetických) SEXUÁLNA NORMA - komplikované stanoviť normalitu v prejavoch sexuality vzhľadom na veľkú variabilitu prejavov - charakteristiky normálnej ľudskej sexuálnej motivácie: 1. pevná sexuálna orientácia spojená s dobre osvojenou sexuálnou rolou 2. erotická preferencia objektu opačného opačného pohlavia 3. sexuálna zrelosť apetovaného objektu 4. kooperácia, súhlas partnera resp. neprítomnosť prejavov agresie neakceptovaných partnerom 5. utvorenie páru, vzájomnosť - orientačné normatívne kritéria sexuálneho správania sú spravidla vyjadrené kvantitatívnymi údajmi o rôznych prejavoch sexuality vzhľadom na pohlavie, vekové kategórie, stav. vzdelanostnú úroveň, zamestnanosť, veľkosť miesta bydliska, vierovyznanie

Úzkostné poruchy (neurózy) klasifikácia, symptomatológia, diagnostika, terapia

úzkosť (anxietu) môžeme definovať ako nepríjemný duševný stav (negatívnu emóciu), ktorá je sprevádzaná predtuchou hrozby. Ide o difúznu emóciu, ktorá sa ťažko verbalizuje, je viazaná na nevedomie a orientovaná viac do budúcnosti. KLASIFIKÁCIA DSM IV: panická porucha s agorafóbiou a bez nej, špecifickú fóbiu, sociálnu fóbiu, obsedantno-kompulzívnu poruchu OCD, posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD), akútnu stresovú poruchu, generalizovanú úzkostnú poruchu (GAD), úzkostné stavy pri somatických ochoreniach, zneuýívaním psychotropných substancií a pri organickom poškodení CNS MKCH-10: F40 Fóbické úzkostné poruchy F40.0 Agorafóbia F40.1 Sociálna fóbia F40.2 Špecifické fóbie F41 Iné úzkostné poruchy F41.0 Panická porucha F41.1 Generalizovaná úzkostná porucha GAD F41.2 Zmiešaná úzkostno - depresívna porucha F42 OCD F43 Reakcie na závažný stres a poruchy prispôsobenia F43.0 Akútna reakcia na stres F43.1 PTSD F43.2 Poruchy prispôsobenia sa F44 Disociačné poruchy F44.0 Dosiociačná amnézia F44.1 Disociačná fuga F44.2 Disociačný stupor F44.3 Trans a stavy posadnutosti F44.4 Disociačné poruchy motoriky F44.5 Disociačné kŕče F44.6 Disociačné poruchy citlivosti F44.7-8 Zmiešané a iné disociačné poruchy F45 Somatoformné poruchy F45.0 Somatizačná porucha F45.1 Nediferencovaná somatizačná porucha F45.2 Hypochondrická porucha F45.3 Somatoformná vegetatívna dysfunkcia F45.4 Somatoformná bolestivá porucha F48. Iné neurotické poruchy F48.0 Neusrasténia F48.1 Depersonalizačný a derealizačný syndróm DSM 5: Úzkostné poruchy, Obsesívno-kompulzívne poruchy a príbuzné poruchy, traumou a stresom podmienené porchy, disociatívne poruchy a telesný symptóm a príbuzné poruchy Agorafóbia- strach z otvorených priestorov, verejných priestranstiev, preplnených miest, zhlukov ľudí, z obchodov, z cestovania dopravnými prostriedkami, z jazdy výťahom, z uzatvorených priestorov apod. Sociálna fóbia- strach z kontaktu s druhými ľuďmi, pri ktorom má postihnutý dojem, že ho všetci okolo pozorujú a hodnotia. Je prítomný anticipačný strach, vedúci k vyhýbaniu sa fóbickým situáciám (verejné vystúpenie, jedenie na verejnosti, tréma) Špecifické (izolované) fóbie- silný a iracionálny strach z konkrétneho objektu alebo situácie a vyhýbanie sa tomuto. Panická porucha- extrémny záchvat úzkosti a nevoľnosti, ktorý nie je vyvolaný konkrétnym objektom ani situáciou. Generalizovaná úzkostná porucha (GAD)- nadmerné prežívanie úzkosti a negatívnych očakávaní, obavy týkajúce sa zdravia, financií, sociálneho prijatia, rodinného života a iných oblastí života. Obsedantno- kompulzívna porucha (OCD)- je charakterizovaná poruchou myslenia- obsesiou (nutkavé nápady, predstavy, pochybnosti, impulzy, ktoré sa vtierajú do mysle a sú obťažujúce) a poruchou správania- kompulziou (správanie stereotypného a rituálneho charakteru v snahe predchádzať rôznym udalostiam, ktoré boli vyhodnotené ako potenciálne nebezpečné). Úzkosť je reakcia odohrávajúca sa nezávisle v troch systémoch, ktoré následne vytvárajú bludný kruh: 1. motorické správanie: únik zo situácie vyvolávajúcej úzkosť, tras, gestikulácia, atď. 2. verbálno- kognitívne reakcie: myšlienky a predstavy, spomienky, očakávania, verbalizácia strachu, neschopnosť sústrediť sa, obavy, atď. 3. fyziologické reakcie: zvýšená aktivácia sympatika a z toho plynúce telesné príznaky ako napr. zrýchlenie tepu, zvýšenie tlaku, zrýchlené dýchanie, atď. Človek trpiaci úzkostnou poruchou pociťuje anticipačnú úzkosť, ktorá znemožňuje konfrontáciu s fóbickým predmetom a podmieňuje vyhýbavé správanie. Úzkostné poruchy ponúkajú širokú škálu rôznych klinických obrazov, rôzne príznaky úzkosti a prejavy v nasledujúcich oblastiach: ● príznaky vegetatívnej aktivácie: búšenie srdca, zrýchlený srdečný rytmus, potenie, tras alebo chvenie, sucho v ústach, pocit stiahnutého krku ● príznaky vzťahujúce sa k hrudi a oblasti brucha: ťažkosti s dýchaním, pocity dusenia, hyperventilácia, zadýchavanie sa, bolesti v hrudníku, vnútorný nekľud, nauzea, ťažkosti s trávením, nutkanie na močenie či stolicu ● príznaky vzťahujúce sa k duševnému stavu: pocity závrate, nepokoja, pocity na omdlenie, točenie hlavy, pocity, že objekty sú nereálne- derealizácia alebo že vlastná osoba je vzdialená alebo tu v skutočnosti nie je- depersonalizácia, strach zo straty kontroly, vedomia, strach zo smrti, pocity ohrozenia ● behaviorálne príznaky: mlčanie, rýchla reč, zadŕhanie sa v reči, pobehovanie, prešľapovanie, vyhýbanie sa, úľaková reaktivita ● tzv. všeobecné príznaky: návaly tepla alebo chladu, pocity znecitlivenia, mravenčenia, znížená citlivosť alebo pálčivé pocity v rôznych častiach tela, zvýšené napätie svalov, červenanie sa/zblednutie, potenie rúk, studené ruky DIAGNISTIKA: Pri diagnostike úzkostných porúch využívame najmä: - viacdimenzionálne dotazníky (MMPI a iné), - osobnostné dotazníky (Cattelov 16 PF, Eysenckove EOD, DOPEN), - jednodimenzinálne dotazníky a škály: Škála manifestnej úzkosti (MAS, Taylorová), Maudsley Medical Questionnaire (MMQ, Eysenck), IPAT Anxiety Scale, State Trait Anxiety Inventory (STAI), Škála klasickej sociálno situačnej anxiety a trémy KSAT (Kondáš), Beck Anxiety Inventory, Social Interaction Anxiety Scale (SIAS), Social Phobia Scale (SPS), Self-Rating Anxiety Scale (SAS, Zung) alebo Liebowitzovu stupnica sociálnej fóbie (LSAS), - projektívne techniky: ROR, Zulliger, Sloven.apercepčný test...), - ďalej napr. Self-Report Symptom Inventory (SCL-90), Hamilton Anxiety Scale (HAMA), Yale- Brown Compulsive Scale (Y-BOCS) TERAPIA: Vo všeobecnosti od komplexnej terapie úzkostných porúch očakávame primerane rýchlu odpoveď, ovplyvnenie až odstránenie úzkostnej symptomatiky, odstránenie vyhýbavého správania, posilnenie adaptačných schopností, zlepšenie kvality života, zníženie vulnerability a udržanie dlhodobého efektu a po ukončení terapie. Pri farmakologickej liečbe úzkostných porúch sa majoritne používajú lieky skupiny benzodiazepínov, inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), antidepresíva, nebenzodiazepínové anxiolytiká, beta- blokátory, bazálne antipsychotiká, gabapentin apod.

Psychické poruchy podmienené stresom - akútna stresová porucha a postraumatická stresová porucha, symptomatológia, diagnostika, terapia

AKÚTNA STRESOVÁ PORUCHA - prechodná duševná porucha, ktorá je reakciou na nadmernú vonkajšiu, či už fyzickú alebo psychickú záťaž u inak zdravých ľudí diagnostické kritéria podľa MKCH 10: A. Postihnutý je vystavený mimoriadnej duševnej či fyzickej záťaži. B. Takmer okamžitý nástup a rozvoj príznakov (v priebehu 1 hodiny). C. Príznaky: 1. spoločenská izolácia, 2. zúženie pozornosti, 3. zreteľná dezorientácia, 4. hnev alebo verbálna agresia, 5. zúfalstvo alebo beznádej, 6. neprimeraná alebo nezmyselná hyperaktivita, 7. nekontrolovaný alebo nadmerný zármutok (podľa lokálnych kultúrnych štandardov). D. Priebeh: Po odstránení stresora odznejú príznaky po čas nie dlhší ako 8 hodín, pri pretrvávajúcom stresore do 48 hodín. E. Intenzita môže byť mierna, stredná alebo ťažká podľa množstva príznakov úzkosti opisovaných pri generalizovanej úzkostnej poruche V DSM5 sú inak vymedzené priebehové charakteristiky: - rozvoj symptómov od od 3 dní do jedného mesiaca Podľa DSM-5 (2015) býva akútna stresová porucha identifikovaná u menej než 20% udalostí, ktoré nezahŕňajú interpersonálne napadnutie 13 -21% pri dopraných nehodách, 14% pri miernych traumatických poškodeniach mozgu, 10% pri vážnych popáleninách, 6- 12% pri priemyselných nehodách. Vyššie percentá (20-50%) sa vyskytujú pri interpersonálnych traumatických udalostiach, ako je fyzické napadnutie, znásilnenie, a ak je postihnutý svedkom zastrelenia viacerých osôb. V etiológi hrajú rolu adaptačné mechanizmy osobnosti a osobná zaangažovanosť, závažnosť a trvanie, rodinná a sociálna opora, spoločenské podmienky - často je dostatočná "laická" pomoc - vypočutie, pomoc pri praktických veciach - v prípade silnej úzkosti je namiesto krízová intervencia PTSD: Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je oneskorenou a pretrvávajúcou reakciou na stresovú situáciu či udalosť, ktorá má výnimočne ohrozujúci alebo katastrofický charakter. Typickým udalosťami sú prírodné katastrofy, vojna, dlhodobá internácia, kriminálne činy (ublíženie na zdraví, znásilnenie, lúpež), nehody, závažné ochorenia a úrazy. diagnostické kritéria podľa MKCH 10: A. Jedinec zažil traumatickú udalosť (bol svedkom alebo musel priamo čeliť ohrozeniu vlastného zdravia, osobnej integrity, života, usmrteniu niekoho iného) a jeho odpoveďou bol intenzívny strach, beznádej a hrôza. B. Traumatická udalosť sa neodbytne a znovu prežíva: znovuvybavovaním a znouvuprežívaním (flashback), vo forme živých spomienok, snov, alebo pri expozícii podobným okolnostiam a podnetom. C. Postihnutý sa vyhýba alebo snaží vyhnúť okolnostiam a podnetom, ktoré pripomínajú stresor alebo sú s ním priamo spojené. D. Prítomnosť niektorého z nasledovných príznakov: 1. úplná alebo čiastočná neschopnosť vybaviť si dôležité momenty z expozície stresora, 2. prítomné sú aspoň 2 symptómy z nasledujúcich: a) ťažkosti pri zaspávaní či udržaní spánku b)podráždenosť alebo návaly hnevu c) ťažkosti s koncentráciou d) nadmerná úľaková reaktivita. DIAGNOSTIKA Diagnostika PTSD sa má opierať o komplexné vyšetrenie použitím klinických metód (podrobná anamnéza so zameraním na prežité traumy, pozorovanie správania pri relevantných témach) i testových metód, ktoré sú senzitívne na anxietu a jej psychopatológiu. Na klinickú diagnostiku i výskumné účely bol zostavený celý rad cielených štruk- túrovaných interview a škál - Clinician-Administered PTSD Scale for DSM-IV, Treatment Outcome PTSD Scale (TOP-8), Davison Trauma Scale, Structured Interview for PTSD (SIP), CAPS (Clinican Administrated PTSD Scale), IES-R (Impact of Event Scale revisited), PTSS-10 (Posttraumatic Stress Scale-10), CTQ (Childhood Trauma Questionnaire), LSC-R (Life Stressor Checklist revisited) (Nutt a spol., 2000; Hofmann, 2006; Hašto a Vojtová, 2012). TERAPIA: - tradičné prístupy: hypnoterapiu a psychodynamickú psycho- terapiu - kognitívno-behaviorálnu terapiu: expozičnú terapiu, anxiety management techniques (AMT) (relaxácie, tréning asertivity a pod.) - systematickú desenzitizáciu, EMDR (Eye-Movement Desenzitization and Reprocessing) a kombinované programy

Teoretické modely psychosomatiky (Freud, Alexander a i.), najčastejšie psychosomatické ochorenia

FREUDOV Model Konverzie: Najzávažnejšia kategória somatoformných porúch je konverzná porucha, pri ktorej osoba dočasne stratí určité telesné funkcie, (funkčná slepota, hluchota,) alebo bude čiastočne paralyzovaná (ochrnutie končatiny). Freud uviedol problematiku konverzie ako symbolického vyjadrenia intrapsychického konfliktu v rovine telesnej - Z pohľadu psychodynamiky = telesný symptóm je symbolickým vyjadrením nevedomých obsahov (konfliktu, prianí, obáv, fantázií) v „nezrozumiteľnej" reči tela. - Cieľom je odvedenie psychického napätia do symptómu. V pozadí problémov je intrapsychický konflikt. Dané symptómy sú produktmi pacientovho nevedomia a majú za úlohu ho chrániť úzkostných aktivít a skúseností. Konverzia je vyjadrením emočného konfliktu, ktorý sa prenáša do somatickej sféry a prejavuje sa ako somatické ochorenie. ALEXANDER a jeho Teória Špecifity konfliktu: - Dva koncepty vysvetľujúce psychodynamiku vzniku telesných symptómov: 1. Konverzné symptómy - (chápe podobne ako Freud) ako nevedomé symbolické vyjadrenie chronických, emocionálne zaťažujúcich konfliktov. 2. Symptómy vegetatívnej neurózy (orgánová neuróza) - symptómy ako funkčné sprievodné znaky chronicky potlačených emocionálnych napätí. Základ ich vzniku = narušenie spolupráve medzi sympatikom a parasympatikom. Nadmerná aktivácia systému sympatických nervov (ktorý mobilizuje telo) vyvolává iné symptómy ako nervov parasympatických, (ktoré riadia trávenie a telesnú obnovu) - Dôležité je prepojenie špecifických nevedomých konfliktov spôsobujúcich poruchy konkrétnych orgánov či orgánových systémov (t.j. špecifický konflikt vedie k určitému ochoreniu) - Za centrálny konflikt považoval konflikt závislosť - autonómia. Alexandrova teória špecifity konfliktu je dnes už prekonaná: určitá psychosomatická porucha nie je výsledkom špecifického konfliktu, naopak ju môžu vyvolať najrôznejšie psychické a psychosociálne faktory. Najčastejšie psychosomatické ochorenia: 1. Kardiovaskulárne choroby: Hypertenzia, Ischemiská choroba srdca, Infarkt mokardu 2. Dermatologické ochorenia : Acne vulgaris, Ekzémy (atopický, endogénny, konštitučný), Neurodermatitída 3. Gastrointestinálne: Peptická vredová choroba, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, funkčné poruchy-pr. hnačka, zápcha, syndróm dráždivého čreva 4. Respiračné: Astma 5. Gynekologické: Poruchy menštruačného cyklu, Predmenštruačný syndróm (PMS), Poruchy reprodukcie, Sterilita, Klimakterický syndróm

Testy jednotlivých psychických funkcií (pamäť, pozornosť, myslenie a exekutívne funkcie) v klinickej psychodiagnostike dospelých

PAMäŤ 1. WECHSLEROVA ŠKÁLA PAMäTI (20-64 rokov) - Test skúma sluchovú a zrakovú pamäť a to krátkodobú a dlhodobú. Je určený pre dospelú populáciu - Popis testu: skladá sa zo 7 subtestov 1. Informácie- otázky zamerané na vlastnú osobu, bežné témy. Subtest pomáha odhaleniu afázie a senility (Aký je dátum vášho narodenia?). 2. Orientácia- plní rovnakú diagnostickú funkciu ako subtest info. (Ako sa volá toto miesto?) 3. Duševná kontrola- slúži na odhalenie organických poškodení mozgu (vymenovať abecedu, pripočítavať čislo 3). 4. Logická pamäť- proband reprodukuje dve krátke poviedky, kt. sú mu prečítané. Zisťuje sa bezprostredné zapamätávanie verbálneho logického materiálu. 5. Čísla- úlohou je opakovať radu čísel a to v exponovanom poradí a v opačnom poradí. Subtest skúma bezprostrednú pamäť pre čísla. 6. Vizuálna reprodukcia- proband kreslí z pamäti obrázky, kt. mu boli exponované po dobu 1O s. 7. Asociatívne učenie- subtest obsahuje 10 dvojíc slov, kt. sa má subjekt naučiť v priebehu 3-ch čítaní. WMS- sa administruje individuálne, súčet bodov dosiahnutých v jednotlivých subtestoch dáva celkové hrubé skóre. WMS je vhodná nielen ku stanoveniu celkovej úrovne pamäti, najmä u organických poškodení mozgu. Je sýtená 4mi faktormi bezprostredná pamäť, asociatívna verbálna pamäť, logická verb. pamäť, figurálna pamäť Wechslerová škála pamäti- tretie vydanie (WMS -III) - Rozdiely medzi pôvodnou formou WMS a WMS-III sú značné. Boli revidované všetky subtesty a položky s ohľadom na potenciálne skreslenie kultúrou a pohlavím. Zlepšenie možno kategorizovať do dvoch oblastí- normatívne -psychometrické východiská a obsahovo -konfiguračné východiská skóre - Popis testu: obsahuje 11 subtestov, 7 pôvodných subt. a 4 pridané. 1. Informácie a orientácia- Ktorý je deň v týždni? Kde ste sa narodil? 2. Logická pamäť. 3. Tváre - predloží sa sada 24 fotografií, kt. si má PO zapamätať a v súbore 48 tvári označiť. 4. Verbálne párové asociácie- PO sa má naučiť slovné asociácie 5. Obrázky - rodina- PO je ukázaný portrét 6 člennej rodiny, a následne má odpovedať na otázky administrátora o tom, čo jednotlivé osoby robia. 6. Zoznam slov- prečíta sa 12 slov a PO má reprodukovať max. počet. 7. Vizuálne reprodukcie- predkladá sa 5 geometrických vzorov a PO ich má z pamäti nakresliť. Hodnotí sa presnosť reprodukcie 8. Usporiadanie písmen a čísel 9. Priestorový rozsah - je exponovaná doska s pevne usadenými kockami. Admin. ukazuje na kocky v určitom poradí a PO to má opakovať 10. Mentálna kontrola- PO sčítava čísla, vymenúva mesiace a pod. 11. Číselný rozsah - opakovanie číselných radov Meiliho test pamäti - Vyšetrovanému predložíme 1 obrázok A4, ktorý pozostáva z 30 malých obr., z nich si má čo najviac zapamätať. - Admin. následne zapisuje počet obr. ktoré si zapamätal - Meiliho test vizuálnej pamäti slúži na zistenie konfabulačných tendencií (vypĺňanie medzier v pamäti neskutočnými prvkami). Konfabulácia sa vyskytuje pri Korsakovovskom syndróme, pri pokročilom štádiu alkoholizmu Bentonov vizuálno- retenčný test - Radený medzi testy organicity; pozostáva z geomet. obrazcov, kt. sú prezentované na kartičkách A5; administruje sa rôzne- na 10 sek. sa ukáže figúra a vyšetrovaný ju musí nakresliť spamäti al. sa okrem 10 sek. vyskytuje aj čas latencie - existuje aj forma voľby- výhodná u ľudí, kt. nemôžu kresliť; je možné odhadnúť intelektové pásmo na základe aj tohto testu; ľudia s nízkym intelektom majú dobre rozvinutú mechanickú pamäť POZORNOSŤ 1. Bourdonov test pozornosti - založený na princípe diskriminácie tvaru. Testuje koncentráciu pozornosti, presnosť percepcie a psychomotorické tempo - neverbálny test, metóda typu tužka a papier. Vekové rozmedzie nie je stanovené. Testovacie podnety sú štvorčeky, v kt. sú na niektorom zo 4 rohov čierne oblúčiky . Úlohou PO je hľadať a škrtať na testovacom arche 3 varianty z 8 možností. PO najprv uskutoční zácvik na prvom riadku ( test.arche ma 30 riadkov 2550 štvorčekov). PO zaškrtávajú vybrané značky na každom riadku zvlášť v limite 50s. Kvantitatívne hodnotíme- v každom riadku označíme posledné riešenie štvorčekov, potom spojíme, získame krivku výkonnosti v priebehu celého testu. Kvalitatívna analýza- pomocou šablón zisťuje správnosť odpovedí. Na zákl. získaných kriviek- diagnostika a osobnostných a pracovných charakteristík PO. 1. kvalita výkonu +, kvantitu výkonu+, ľudia s dobrou pozornosťou, koncetráciou, sebavedomí. 2. kvalita +, kvantita -, svedomití, trpezliví, pedantní ľudia. 3. kvalita -, kvantita+, impulzívni ľudia, plní pracovného nasadenie, majú vysoké sebavedomie a sebaistotu. 4. kvalita -, kvantita -, ľudia bez mobilizácie vôle, neistí, tremisti. - Test sa používa v dopravnej psycho. a psychológii práce vôbec. 2. Test koncentrácie pozornosti - test meria psychomotorické tempo, sklon k chybným výkonom, IQ úroveň, niektoré osobnostné črty (impulzívnosť). Možno ha aplikovať individuálne i skupinovo. - Metóda ma 3 varianty- forma A a B sú paralelné písmenovo - číslicové rady a forma C obsahuje geometrické rady. - Pri admin. má PO porovnať ľavý a pravý stĺpec, v kt. sú uvedené rôzne znaky. Tieto podnety sa v jednotlivých radách od seba líšia a PO má pravý stĺpec opravovať podľa vzoru ľavého stĺpca. 3. Ostravský dispozitív - Tabuľa, ktorá je rozdelená do 3-ch častí (stĺpcov), úlohou vyšetrovaného je sledovať v ktorej časti tabule sú 2 krúžky rovnakej farby najbližšie k sebe. - 3 tlačítka- pravé, stredné, ľavé tlačítko, pre všetky (pravá, stredná,ľavá) časti tabule. Ak vyšetrovaný nájde v tabuľke aj biely krúžok, stlačí spodné ľavé tlačítko, ak sa ozve zvukový signál, tak ľavé tlačitko. Ak zasvieti v ľavom hornom rohu svetlo, stlačí ľavý pedál, to isté pravé svetlo, pravý pedál. Najprv je zácvičná séria, potom sa ide na „ostro". - Test má 3 série po 40 úlohách za sebou. Aplikuje sa pri vodičoch, kt. majú prednosť v jazde- sanitári, policajti, šoféri ústavných činiteľov (no toto:O) 4. Číselný obdĺžnik - test optického postrehu - Meria optický postreh. Admin. nadiktuje 8 trojíc čísel. Na jednu trojicu má vyšetrovaný 50 s. - Test nám podáva info. o tom, ako vyšetrovaný vníma to čo sa nachádza v jeho zornom poli (napr. vodiči)

Testy jednotlivých psychických funkcií (pamäť, pozornosť, myslenie a exekutívne funkcie) v klinickej psychodiagnostike detí

PAMäŤ A. Testy neverbálnej pamäti 1. REY - OSTERRIETHOVA KOMPLEXNÁ FIGÚRA (5,6 roka do 17,5 roka) - hodnotenie vizuálnej percepcie, senzomotorických schopností, pozornosti, neumyselnej pamäti, priestorových schopností B. Bentonov vizuálny retenčný test (od 7 rokov) - diferenciálna diagnostika organického poškodenia B. Testy verbálnej pamäti 1. Pamäťový test verbálneho učenia (od 6 rokov) - diferenciálna diagnostika organických porúch CNS, poruchy učenia, emočné problémy 2. Test zrakovo-sluchového učenia (5-6 rokov) - posúdenie školskej zrelosti 3. Pamäťový test LGT-3 (od 13 rokov) 4. Škála aktuálnej pamäti (od 12 rokov) - sebahodnotici POZORNOSŤ: 1. ČÍSELNÝ ŠTVOREC (od 8 do 15 rokov) - drobné organické poškodenie CNS, ADHD 2. ČÍSELNÝ OBDĹŽNIK (od 15 rokov) - zložitejší variant štvorca - kariérne poradenstvo 3. TEST CESTY (9-16 rokov) - screening špecifických porúch učenia a organického poškodenia CNS 4. TEST POZORNOSTI D2 (od 9 rokov) - školské zlyhávanie, ADHD, poruchy učenia

Súčasné diagnostické a klasifikačné systémy MKCH-10 a DSM-5 a ich alternatívy

V súčasnosti sa vo svete používajú dva systémy: - Medzinárodná klasifikácia chorôb (v angl.ICD) - edituje ju WHO a jej posledná verzia je z roku 1992 - Diagnostický a štatistický manuál (DSM) - vypracovala ho Americká psychiatrická asociácia (APA), pravidelne ho upravuje, posledná verzia je z roku 2001 (DSM-IV-R). V oboch systémoch ide o tzv. viacosovú diagnostiku - zohľadňuje symptomatológiu, osobnosť, pridružené etiologické faktory a sociálny dosah poruchy. Odlišujú sa v počte používaných osí: MKCH-10 Os I. Klinická diagnóza. Os II. Postihnutie. Pokrýva tieto oblasti: a) starostlivosť o seba, b)práca, c)rodinný život, d)ostatné sociálne roly. Os III. Súvisiace faktory. DSM-IV-R Os I. Klinické poruchy Os II. Poruchy osobnosti (dospelí), vývinové poruchy (deti) Os III. Somatické poruchy. Pridružené alebo súvisiace s liečbou. Os IV. Psychosociálne problémy a problémy prostredia. Os V. Celkové hodnotenie výkonnosti. DSM5 - znamená istý ústup od vyhraneného a nezávislého hodnotenia duševnej poruchy na jednotlivých osiach a isté zblíženie s MKCH

a komplexné testové metódy inteligencie

Wechslerov inteligenčný test - najpoužívanejší komplexný test IQ v klinickej praxi (16-89 rokov), individuálna administrácia, 60-90 min - 1939 Wechsler-Bellevue, prvá úprava 1955 WAIS (USA), Hamburská verzia HAWIE, Švajčiarska ZUWIE, Maďarská MAWIE (zmeny vo verbálnych subtestoch vzhľadom na národné špecifiká), SR - WEIS-R (Říčan a kol.1983) + nová varianta WEIS-III (1997) - Wechsler chápe inteligenciu ako zložitú a globálnu schopnosť jedinca účelne jednať, rozumne myslieť a chápať svet a úspešne sa vyrovnávať s jeho výzvami - výsledkom testového merania je "intelektuálna schopnosť odmeraná testom" WAIS-R - 11 subtestov WAIS - III (16-89 rokov): - 14 subtestov (na rozdiel od pôvodného testu. kde boli administrované najskôr verbálne a potom neverbálne testy sa vo WAIS - III striedajú verbálne a performačné testy aby sa lepšie udržala pozornosť vyšetrovaného) 1. Doplňovanie obrázkov 2. Slovník (vysvetliť obsah pojmov) 3. Symboly - kódovanie (psychomotorické tempo) 4. Podobnosti (hľadanie nadradeného pojmu) 5. Kocky (Kohsove kocky) 6. Počty (počítanie príkladov) 7. Matrice (pripomínajú Ravenov test) 8. Opakovanie čísel 9. Informácie 10. Radenie obrázkov 11. Porozumenie 12. Hľadanie symbolov (rýchlosť spracovania vizuálnych informácii) 13. Radenie písmen a čísel 14. Skladanie objektov HODNOTENIE: - 3 inteligenčné skóry: Verbálny inteligenčný kvocient Performačný inteligenčný kvocient Celkový inteligenčný kvocient - 4 indexové skóry: Index verbálneho porozumenia Index percepčného usporiadania Index pracovnej pamäti Index rýchlosti spracovávania Wechslerove inteligenčné testy pre deti školského veku: - Pražský detský Wechsler - nadhodnocuje, nepoužívať - WISC - III (6 - 16 rokov) - farebn, zväčšený obrázkový materiál Wechslerove inteligenčné testy pre predškolské deti - WPPSI - R (3 - 7 rokov) - 12 subtestov

Afektívne poruchy (depresie, bipolárne poruchy) klasifikácia, symptomatológia, diagnostika, terapia,

- v klasickej psychopatológii sa termín depresia používa na označenie symptómu (=chorobne smutná nálada) syndrómu, ktorý tvorí triáda symptómov: depresívna nálada, spomalenie psychomotoriky a poruchy myslenia - rovnako symptóm mánie (=chorobne veselej "odbrzdenej" nálady) mánický syndróm tvorí mánická nálada, zrýchlenie psychomotoriky a poruchy myslenie. Choroba = manická epizóda bipolárnej afektívnej poruchy KLASIFIKÁCIA - DSM 5: veľká depresívna porucha; manická epozóda, hypomanická epizóda, dystýmia, premenštruačná dysforická porucha) - MKCH-10: F30 manická epizóda F30.0 hypománia F30.1 mánia bez psychotických príznakov F30.2 mánia s psychotickými príznakmi F31 bipolárna afektívna porucha F32 depresívna epizóda F32.0 ľahká depresívna epizóda F32.1 stredne ťažká depresívna epizóda F32.2 ťažká depresívna epizóda bez psychotických príznakov F323 ťažká depresívne epizóda s psychotickými príznakmi F33. rekurentná depresívna porucha F34 trvalé poruchy nálady F34.0 cyklotýmia F34.1 dystýmia KRITÉRIA PRE VEĽKÚ DEPRESÍVNU PORUCHU (DSM5): - je prítomných 5 alebo viac symptómov v priebehu 2 týždňov so zmenou funkčného stavu jedinca pričom musí byť prítomná 1. depresívna nálada a/alebo 2.strata záujmov alebo radosti (anhedónia) 1. depresívna nálada po väčšinu časti dňa 2. zjavne zníženie záujmu či radosti vo všetkých činnostiach 3. významný pokles alebo nárast hmotnosti alebo znížená/zvýšená chuť do jedla 4. takmer každodenná nespavosť alebo nadmerná spavosť 5. psychomotorická agitovanosť alebo spomalenosť 6. únava strata energie 7. pocity márnosti, viny, zbytočnosti (môžu byť bludné) 8.znížená schopnosť myslenia, koncentrácie, rozhodovania 9. opakujúce sa myšlienky na smrť, samovražedné myšlienky KRITÉRIA PRE MANICKÚ EPIZÓDU - trvale zvýšená, expanzívna, podráždená nálada, abnormálne zvýšená aktivita a energia prítomné aspoň 1 týždeň - vyskytujú sa aspoň 3 (pri podráždenej 4) symptómy 1. zvýšenie sebavedomia či grandiozita 2. znížená potreba spánku 3. nezvyčajná uvravenosť alebo násilná snaha udržať rozhovor 4. myšlienkový trysk 5. rozptýlenosť pozornosti 6. zvýšená cieľavedomá aktivita alebo psychomotorická agitovanosť 7. nadmerné zaujatie aktivitami (nadmerné nakupovanie) - hypomanická epizóda sa diagnostikuje podľa rovnakých kritérií vyžaduje sa trvanie aspoň 4 dni BIPOLÁRNA PORUCHA - rozdeľujeme dva typy BP I - výskyt aspoň jednej manickej epizódy a predchádzajúci alebo nasledovný výskyt veľkej depresívnej epizódy BP II - súčasná alebo predchádzajúca hypomanická epizóda a kritérium pre veľkú depresiu (nikdy sa nevyskytla samotná manická epizóda) CYKLOTÝMNA PORUCHA - 2 roky sa vyskytujú hypomanické príznaky a depresívne príznaky ale nespĺňajú kritéria pre samostatné epizódy - jedinec nie je bez príznakov dlhšie ako 2 mesiace DIAGNOSTIKA: - sebaposudzovacie škály (Beckova škála depresie) - štruktúrované interview - MINI - použité v slovenskej štúdii EPID - výkonové metódy - Wechsler - zníženie výkonov v subtestoch opakovanie čísel, zoraďovanie obrázkov, kocky, skladačky, číselné symboly TERAPIA - dynamická - KBT

Etiológia psychických porúch - biologické faktory: genetika, epigenetika, heredita, neurovedné poznatky v súvislosti s rozvojom, prejavmi a prognózou psychických porúch

Biologické faktory: Genetika - 2 významné typy výskumov v tejto oblasti sú tzv. rodokmeňový výskum (napr. pri závislostiach a patologickom správaní v rodinách - žijú v tých istých podmienkach a skúma sa reálny vplyv tak dedičnosti, ako i prostredia) a výskumy monozygotných a dizygotných dvojčiat, ktoré mali nejakú psychickú poruchu (ukázal sa významný podiel dedičnosti pri schizofrénii a afektívnych poruchách). - významnými poruchami s vysokým podielom dedičnosti sú aj mentálna retardácia a demencia - o vplyve dedičnosti sa nedá uvažovať pri neurotických poruchách. Tu zohrávajú primárnu úlohu psychogénne činitele. Epigenetika - ani pri identifikácii potenciálnych génov, ktorých varianty by mohli mať vplyv na sledovaný znak (napr. psychopatologický symptóm) tieto nepôsobia konštantne ale sú ovplyvnené aj inými biologickými a enviromentálnymi vplyvmi, čo študuje epigenetika Neurovedné poznatky - mozog sa skladá z viacerých anatomických a funkčných štruktúr. Máloktoré duševné poruchy sú spôsobené jednoduchými hrubými poruchami väčších štruktúr, kde by boli zachytiteľné v menej citlivých neurozobrazovacích metódach (napr. CT). Pri ťažších psychických poruchách sa niekedy pozorujú zmeny na tejto úrovni - napr. pri schizofrénii - je to spôsobené atrofiou (zmenšením, zakrpatením) mozgovej hmoty. - ide o oblasť, ktorá sa stále intenzívne skúma, je dôležité spomenúť známe neurozobrazovacie techniky: štrukturálne (RTG, CT) a funkčné (EEG, PET, magnetická rezonancia).

Psychodiagnostika v klinickej psychológii - charakteristika, predpoklady psychodiagnostickej činnosti, účely vyšetrenia, realizácia klinicko-psychologického vyšetrenia v praxi, psychologický nález, jeho štruktúra a náležitosti.

CHARAKTERISTIKA PSYCHODIAGNOSTIKY V KLINICKEJ PRAXI: - prebieha od prvého kontaktu s pacientom, pomáha zisťovať, aké sú trvalé charakteristiky „duše" pacienta, čo sa s ňou stalo, aké sú jej rezervy a ako ju liečiť - účel: upresnenie diagnózy pacienta špeciálnymi psychologickými metódami, najčastejšie na žiadosť lekára (psychiater, neurológ, pediater, ...) - pozitívna diagnostika - odhad mentálnych a osobnostných rezerv ktoré sú relatívne intaktné, celistvé, alebo menej narušené a tvoria oporné, prognosticky priaznivé body, na ktorých možno stavať terapiu a rehabilitáciu - posudzovanie psychickej, resp, zdravotnej spôsobilosti na rôzne aktivity a pracovné činnosti (strelné zbrane, SBS, vodiči...); dôležité je určiť zdravý psychický potenciál k danej činnosti ale aj zachytiť prípadné psychopatológie alebo rizikové vlastnosti osobnosti, nebezpečné pre vykonávateľa činností a pre okolie - zisťovanie osobnostných charakteristík páchateľov trestnej činnosti a poškodených (predmet forenznej ψ) PREDPOKLADY PSYCHODIAGNOSTICKEJ ČINNOSTI: - diagnostika v zdravotníctve je viazaná na MKCH-10 (aktuálne na jej 10 revíziu) kde je pod F klasifikácia duševných porúch a porúch správania - dôležité je poznanie MKCH, poznanie príznakov, etiológie, patogenézy a mechanizmov duševných porúch ako aj zdravých psychických funkcií - poznať základy príslušného medicínskeho odboru (psychiatria, pediatria, neurológia, ...) - teoretické a praktické poznanie metód; zážitok na sebe, prehlbuje poznanie metódy a empatiu voči pacientovi, umožňuje porovnanie pohľadov - priamy osobný kontakt s pacientom/klientom, jeho pozorovanie a rozhovor s ním; len v rámci psychodiagnostického rozhovoru môžeme dospieť k správnemu zhodnoteniu komplexného materiálu psychodiagnostického vyšetrenia a správnej interpretácii získaných výsledkov - testy: dokonalé poznanie príručky, validity a reliability a charakteristík normotvorného súboru - skupinové administrovanie testov a individuálne interview: psych. spôsobilosť na riadenie motorového vozidla, držbu alebo nosenie zbraní a streliva, otestovanie efektívnosti terapeutickej intervencie REALIZÁCIA KLINICKO-PSYCHOLOGICKÉHO VYŠETRENIA V PRAXI: - dôležitosť nerušeného kontaktu tvárou v tvár s vyšetrovaným - asistent/ka klinického psychológa: agenda pracoviska, administrácia a vyhodnocovanie menej náročných testových metód ( jednodimenzionálne inteligenčné testy, ravenove PM, TIP, KVIT,...) podľa inštrukcií psychológa - vybavenie pracovne: jednoduché a účelné; usporiadanie sedenia je zvyčajne za stolom resp. v pravom uhle za stolom, kvôli jednoduchej manupulácii s testami a pohodlnému zaznamenávaniu reakcií vyšetrovaného psychológom - vybavenie vhodnými testovými metódami, kt. psychológ ovláda, vie ich zručne administrovať v závislosti na možnostiach vyšetrovaného - vedieť vhodne modifikovať metódy v závislosti od pacienta (iný jazykový pôvod, telesný alebo duševný hendikep), prípadne odoslať ku kolegovi, ktorý plynule ovláda daný jazyk alebo oboznámiť tlmočníka s postupom vyšetrenia; prispôsobiť miesto - domácnosť vyšetrovaného namiesto ambulancie - štandardy pre psychologické a pedagogické testovanie - rôzne modifikácie: podoby testových podnetov, odpovedí, časového rozvrhu, podmienok, použitie častí testu, náhradných testov alebo metód hodnotenia - správanie psychológa: prísnosť ψlóga → zníženie spontaneity a zdieľnosti vyšetrovaného=> nižší počet odpovedí; príliš ležérny ψlóg → zvýraznienie asertivity, znižovanie dôveryhodnosti, rozpaky u vyšetrovaného - stav vyšetrovaného: psychofarmakoterapia, vplyv liekov, v záujme predídenia psychodiagnostických artefaktov je vhodné ich pred vyšetrenám vysadiť; vyšetrenie spôsobilosti - aby prišli oddýchnutí, vyspatí a nie pod vplyvom, ak sú indisponovaní, presunúť vyšetrenie - informovanosť: poplatok za vyšetrenie, súhlas na použitie poskytovaných informácií na daný účel, prehlásenie o aktuálnom stave vyšetrovaného PSYCHOLOGICKÝ NÁLEZ - vyhodnotenie a integrácia údajov získaných klinickými a testovými metódami o vyšetrovanom - diag. proces - špirálovité približovanie sa k poznaniu ψ charakteristík vyšetrovaného (V) podľa postupu: 1) pracovná hypotéza o ψ stave V na základe klin.metód 2) zostavenie batérie testových metód na jej verifikáciu 3) jej prehĺbenie a špecifikovanie klin. metódami 4) nález robíme vo vzťahu k účelu psdiag. vyšetrenia, logické zoskupenie informácií o V do sledu od zdravia k chorobe, poukázanie na možné príčiny 5) jasne formulovaný záver, zhrnutie zistení, uvedenie symptómov a syndrómov, vyslovenie sa k nozologickému alebo diagnostickému zaradeniu V - nález je súčasť zdravotnej dokumentácie V, podklad pre diag. činnosť lekára, posudkové komisie (zamestnanie, dôchodok, trestnoprávne otázky) a je to priamy obraz pracovnej činnosti psychológa - náležitosti nálezu: 1.) hlavička: meno, pracovisko ψlóga, adresa a telefón 2.) jasné označenie, napr. „Správa o psychologickom vyšetrení" 3.) meno, priezvisko, titul pacienta, rodné číslo, klinická diagnóza, účel vyšetrenia a použité metódy, príp. ich relevantné výsledky 4.) členenie textu: úvod - ťažkosti pacienta, stručná info. o pozorovaných skutočnostiach, orientovanosti pacienta, osobitostiach jeho prejavu a komunikácie s ním, jeho prístup k vyšetreniu, podstatné časti anamnestických údajov - ψ charakteristiky V vo vzťahu k účelu vyšetrenia v následnosti: intelekt, výkonová kapacita, osobnosť, emotivita, adaptabilita, mechanizmy osobnosti, sociálne a psychosexuálne aspekty osobnosti, psychopatológia záver - jasne formulovaný a stručný, cca 5 riadkov, odporúčania ohľadom diagnostiky a terapie - slovník nálezu: zrozumiteľný pre adresáta (lekár, posudková komisia...), vyvarovať sa špecifickej psychologickej terminológie - 5 druhov ψ nálezov (Svoboda): 1. nález orientovaný klinicky, 2. nález orientovaný testovo (interpretácia výsledkov jednotlivých metód, počnú výkonovými a končiac osobnostnými) 3. nález exploračne testový 4. nález naratívny (dynamicky komplexný), 5. nález orientovaný na zložky osobnosti (opis intelektu a výkonovej kapacity vyšetrovaného, osobnosť a patológia) U nás sú najčastejšie 2. a 5. - Stručné nálezy: „ne/spôsobilý" na výkon určitej činnosti, nález je viazaný na zákonom dané predpisy; urgentne pre lekára kvôli farmakoterapii (potvrdenie/vyvrátenie choroby) - Hodnotenie a interpretácia výsledkov: Odstrániť nesúlady vo výsledkoch testov, prípadne ak sú prekvapivé výsledky: opakovaný rozhovor s V, získanie údajov heteroanamnézy, iné testy. Diag. neistoty: formulácia záverov v hypotetickej úrovni, príp. odporučiť ďalšie vyšetrenie so zmenou podmienok - Poskytovanie informácií o výsledkoch vyšetrenia: vyšetrovaný má právo byť informovaný, najmä ak si to platí sám (vodiči, zbrane, SBS) => zrozumiteľný slovník; archivácia v súlade s platnými predpismi liečebného poriadku a zákonom o ochrane osobných údajov, aj kvôli daňovej revízii

Diagnostické prístupy k meraniu a hodnoteniu u detí - diagnostika na základe noriem, kritéria, dynamické hodnotenie, klinická diagnostika - teoretické východiska, uviesť príklad metódy, zhodnotenie výhod/nevýhod, vhodnosť použitia.

DIAGNOSTIKA NA ZÁKLADE NORIEM - pri tvorení noriem stanovíme %detí určitého veku, ktoré položku vyriešia - informácia o relatívnom umiestnený jedinca v diagnostikovanej schopnosti v bežnej populácii - normálne rozdelenie (Gaussova krivka) - umožňuje objektívne porovnanie v rôznom veku - vývinové škály DIAGNOSTIKA NA ZÁKLADE KRITÉRII - výsledok testu sa porovnáva s kritériom na zaradenie do určitej skupiny - kritérium je pomenovanie schopností, ktorú jedinec má (napr. školská zrelosť) - cut off skóre - kritické skóre, rozlišuje medzi skupinami (na akej úrovni - cut off musí mať dieťa jednotlivé schopnosti aby sme mohli povedať, že je zrelé do školy) - normou je splniť kritérium - kritizované pre nepresnosti - hodnoty tesne pod cut-off skóre - interpretácia (CDI - child depression inventary - 18b depresia - 17 bodov?) DYNAMICKÉ HODNOTENIE (kvalitatívne hodnotenie) -Vygotsky - zóna najbližšieho vývinu - nehodnotí sa len aktuálny výkon ale potenciál na učenie - sprostredkuje učenie a spätnú väzbu - profit dieťaťa KLINICKÁ (EMPIRICKÁ) DIAGNOSTIKA - skúsenosť vyšetrujúceho - použitie metód a prístupov, ktoré sa osvedčili v praxi na základe pozorovania správania a výkonu v rôznych skúškach - hodnotenie robí psychológ

Definície zdravia, kritéria normality a abnormality

Definície zdravia: Názory a postoje na to čo je normálne/nenormálne, zdravé/choré sú historicky a kultúrne podmienené. Podľa WHO: „Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody." - Definícia zdravia ako ideálu. - Výhoda - zdravie sa chápe ako kladná hodnota, je viac ako neprítomnosť choroby. - Nevýhody - nezahŕňa stavy keď sa človek cíti zle, bez symptómov choroby, nehovorí o duchovnej stránke človeka, definícia je príliš nerealisticky postavená. Seedhouse: „Optimálny stav zdravia určitej osoby závisí od súboru podmienok, ktoré jej umožňujú žiť a pracovať tak, aby boli splnené jej realisticky zvolené a biologicky možné potenciály." - Zdravie sa chápe ako naplnenie potenciálu. Ovplyvnená myšlienkami humanistickej psychológie. - Výhoda - zdôraznenie podmienok pre zdravý život človeka, jeho sebarealizáciu a realistickosť (pri posudzovaní individuálnych možností). Křivohlavý: „Zdravie je celkový stav človeka, ktorý mu umožňuje dosahovať optimálnu kvalitu života a nie je prekážkou obdobnému snaženiu druhých ľudí." Kritéria normality a abnormality: 3 základné koncepcie normy: 1. Štatistická koncepcia: Je základom psychometrie, východiskom zisťovania interindividuálnych rozdielov medzi ľuďmi. Východiskom je, že psychické fenomény sú v populácii normálne rozložené (Gaussova krivka). Normálne je to čo sa vyskytuje najčastejšie (priemer s odchýlkou +- 2 sigmy). Abnormné je to čo sa nachádza za hranicou (+- 3sigmy). Limity - nezohľadňuje významnú interindividuálnu variabilitu. 2. Sociálno.normatívna koncepcia: Písané právne normy, nepísané pravidlá (zvyklosti, mravy, konvencie). Týkajú sa hlavne hodnotenia sociálneho správania, prejavovania emócií, postojov a hodnôt. Riziko - za normálne a zdravé sa pokladá len to, čo je konvenčné a spoločensky konformné. 3. Adaptačno-funkčná koncepcia: Úzko súvisí s predchádzajúcimi dvoma, viac však zohľadňuje jedinečnosť každého indivídua. Kritéria normality (Syřišťová): 1. Subjektívne uspokojenie Súvisí s prežívaním dostatku pozitívnych emócií (radosť, šťastie, spokojnosť), so zážitkami uznania, prežívaním úspechu, dostatočnou sebadôverou. 2. Správne sebahodnotenie Ak je vzdialenosť medzi reálnym a ideálnym ja malá vedie k nadmernému sebauspokojeniu a malej motivácii k osobnému rastu. Príliš veľká - nerealistická, vedie to k znehodnocovaniu seba, príliš prísnemu „vnútornému kritikovi" a depresívnemu prežívaniu. 3. Cit identity V zmysle kvality vedomia patrí k základným atribútom normality a je zmenený pri ťažkých psychózach. Zároveň je podľa Ericksona výsledkom vývinu a zrenia osobnosti (kríza identity). 4. Sebarealizácia/sebaaktualizácia Ide o naplnenie vnútorných potencialít. 5. Autonómia Je prejavom relatívnej nezávislosti človeka od fyzikálneho a sociálneho prostredia. Utvára sa vo formatívnych obdobiach raného detstva a navonok sa realizuje v období separácie. 6. Integrácia osobnosti Znamená jednotu osobnosti v prežívaní, myslení a správaní. (Rogers - kongruencia) 7. Odolnosť voči stresu a tolerancia úzkosti Medzi mediátory stresu patrí - nezdolnosť v zmysle koherencie či hardiness, naučený optimizmus, sebaúčinnosť, zmysluplnosť života, schopnosť humoru a sebairónie. 8. Adekvátna percepcia reality Schopnosť správne vnímať a intelektovo spracúvať podnety a udalosti z okolia, ich interpretácia v zmysle explanačných kognitívnych štýlov, ako je externalita-internalita, globálnosť-špecifickosť, prechodnosť-trvalosť. 9. Schopnosť prežitia Je biologicky podmienená pudom sebazáchovy či pudom života Eros. U ľudí je spojená s prežívaním zmyslu života. 10. Sociálna adaptácia Ako kritérium normality je daná optimálnou rovnováhou medzi asimiláciou a akomodáciou Kritéria abnormality 1. Subjektívne utrpenie Pri telesných ochoreniach - bolesť, psychických ochoreniach - úzkosť či depresia. Miera a kvalita utrpenia sa líšia. Navyše je celý rad psychických porúch, kde zážitok utrpenia chýba (pr.pacient v manickej fáze). 2. Neprisôsobivosť Neschopnosť adaptovať sa na neustále meniace sa fyzikálne či sociálne prostredie. Varieta psychopatologických odchýliek v prispôsobivosti je široká. 3. Porušovanie sociálnych noriem Ich porušovanie sa hodnotí ako prejav sociálnej patológie či psychopatológie. Z hľadiska motivácie a prežívania sú spojené s vyššími citmi - sociálnymi, etickými a estetickými. 4. Nezvyčajnosť, bizarnosť Súvisí so štatistickou koncepciou normality. Bizarnosť sa môže prejavovať v myslení (jedno z kritérií pre blud), v emotivite (paradoxná reakcia), v správaní (kompulzívne rituály). 5. Strata kontroly Impulzívnosť, výbušnosť, emočnú nestabilitu nachádzame v obraze mnohých porúch osobnosti. Odvrátenou stranou mince je nadmerná sebakontrola a alexithýmia. 6. Diskomfort pozorovateľa Emócie a postoje pozorovateľa výrazne ovplyvňujú to, čo pokladá za normálne alebo patologické.

Diferenciálna diagnostika depresie a demencie

Depresia: - rýchlejší vznik, reverzibilita príznakov, pacient sa sám sťažuje na neschopnosť, orientácia je normálna, novo a staropamäť sú rovnako zlé, často pozitívna rodinná anamnéza na depresívnu porúch - depresiu možno liečiť a uľaviť pacientovi - demencia je nezvratná, je možné len pracovať so symptómami, ale nie je možné ju liečiť - dobrý je tréning pamäti, intelektu a častý verbálny kontakt s chorým - ak má pacient depresiu a trpí aj kognitívnym deficitom, najskôr musí odznieť depresia, potom je možné posúdiť kogníciu - pri depresii je možné určiť začiatok, kedy asi začalo, častá predchádzajúca psychiatrická anamnéza, môžu sa sťažovať na kognitívne problémy, zdôrazňujú neschopnosť a nesnažia sa odpovedať na jednoduché otázky, častá je odpoveď neviem, na otázky podobnej ťažkosti odpovedajú raz dobre, inokedy OK - človek s demenciou sa veľmi nesťažuje, ak tak nešpecificky, odpovedať sa snažia, ale odpovede sú „od veci, často tesne vedľa", odpovedajú konzistentne zle - dôležitý je rozhovor, porozprávať sa s rodinou, pomôcť môže aj CT, MR

Kvantitatívny a kvalitatívny výskum v klinickej psychológii - špecifické ciele a metódy, špecifické limity

Kvalitatívny výskum typy kvalitatívneho výskumu: tématická analýza zakotvená teória naratívna analýza diskurzívna analýza fenomenologická analýza (IPA) - Vychádza z tradície humanistického skúmania, najmä sociálnej antropológie, etnológie - Filozofickým pozadím a cieľom je pochopenie („empatizovanie") skúmaných osôb, javov, procesov či súvislostí so zdôraznením sociálnosti skúmaných javov - Používa sa často vo výskumných oblastiach, kde neexistuje dostatočné poznanie (exploratívne prístupy), alebo v oblastiach, kde chce hľadať alternatívny pohľad na danú tému - Pracuje s „kvalitami"=najčastejšie verbálnymi informáciami (interview, skupinová diskusia) či iným analyzovaným materiálom (kresby, výtvora, konanie participantov), menej štruktúrovaným pozorovaním s cieľom hľadať a analyzovať rozličné fenomény, uhly pohľadu a pod. - Výskumne často nie je daná presná štruktúra teórie modelov a vyvodených hypotéz, formulujú a reformulujú sa v procese výskumu - V klinickej psychológii má kvalitatívny výskum (napriek tomu, že je ho podstatne menej) dlhú tradíciu → napr. výskumy o procese umierania, zdravotnej starostlivosti, o sociálnych významoch alkoholizmu u liečiacich sa... - Podľa potreby kvalit.výskum využíva aj niektoré štatistické postupy - Tradičným postupom je kazuistika - prípadová štúdia (pacienta, klienta), ktorá zachytáva a analyzuje vznik, priebeh a vývoj pacientových ťažkostí s cieľom zamerať sa na nové súvislosti, byť podkladom pre intenzívnejšie skúmanie nejakého javu a pomôcť pri formulácii novej teórie Kvantitatívny výskum - Súvisí so snahou o vedecké, objektívne skúmanie dát, pričom postupy boli prebraté z tzv. exaktných vied (fyzika, chémia...) - Podstatou je práca s kvantami=skúmané údaje sú premenené do čísiel (napr.IQ=95) a následne spracované štatistickými metódami - V klinickej Ψ väčšina výskumov patrí do tejto kategórie - Filozofické pozadie: pozitivizmus, redukcionizmus, operacionalizmus - Cieľom je opis (deskripcia), poznanie, explikácia a predikcia

Organické psychické poruchy. Diferenciálna diagnostika demencií - Alzheimerova demencia, Vaskulárna demencia, Frontotemporálna demencia

Pomôcka pre diferenciálnu diagnostiku demencií: Hachinského ischemické skóre (HACH) - obsahuje ukazovatele vaskulárnej demencie (napr. tranzitórne stavy zmätenosti, kolísavý priebeh, anamnéza hypertenzie, stupňovitá deteriorácia) Skóre nad 7= vaskulárna demencia. Primárne degeneratívne demencie (Alzheimerova demencia, Frontotemporálna demencia) môžeme diagnostikovať na základe kognitívnych, nekognitívnych, neurologických príznakov, priebehu a nálezoch Klasifikácia: 1. Atroficko- degeneratívna demencia- Alzheimer, frontotemporálna demencia, Huntingtonova choroba, Pickova choroba... 2. Symptomatické (sekundárne) demencie- Demencie podmienené ischemicko- vaskulárne, infekčne, toxicky, nádorovo... Vaskulárna demencia - Dementný syndróm ostrovkovitého typu - Vznik: demencia je dôsledkom poškodenia mozgu pri rôznych typoch cievnej patológie (napr. demencia boxérov, alebo hematóm v mogzu). - Sekundárna demencia: spôsobená organickým poškodením mozgu - druhá najčastejšia forma demencie- 30% - vzniká na základe cievneho postihnutia, ktoré sekundárne poškodí mozog, dochádza k narušeniu zásobovania O2, odumierajú neuróny - rizikové faktory- hypertenzia, vysoký cholesterol, arterioskleróza, cukrovka, stres, fajčenie, nadváha... - prejavy- schodovito prebiehajúce zhoršovanie (nové infarkty mozgového tkaniva), prechodné stavy zmätenosti hlavne v noci - Náhľad a osobnosť chorého zostávajú zachované oveľa dlhšie než u AD, preto sa častejšie vyskytuje depresia. - typy: - VD s akútnym začiatkom (náhly vznik po mozgovo cievnej príhode) - Multiinfarktová demencia (pomalý rozvoj, novopamäť, šedá aj biela hmota mozgového tkaniva je difúzne poškodená) - Biswangerova demencia (biela hmota je poškodená, spomalenie psychických funkcií, častá narušená hybnosť..) Frontotemporálna demencia- Pickova demencia - Dementný syndróm lokalizatórneho typu - Včasná výrazná porucha osobnosti (mení sa osobnosť, spoločenské správanie -správanjú sa netaktne, egocentricky, nadmerne familiárne, môžu sa vyskytovať sexuálne deviácie, alebo strata záujmu o ľudí) - Frontálna porucha kognitívnych funkcií - Včasná a výrazná porucha reči - podklad- abnormálny metabolizmus proteínov - začína medzi 50. a 60. rokom života, nenápadne a pomaly- často zámena za presenilnú AD - poškodenie čelných a spánkových lalokov podtyp Sémantická demencia - časté poruchy reči (plynulá, ale bozobsahová, ťažkosti pri porozumení a pomenovávaní, strata zmyslu slov, zámena podobných slov pes- les) - pamäť narušená najmä na reč, pretože si nevybavia slovo, nevedia adekvátne pomenovať. pamätajú si lepšie nové informácie, než staré (naopak ako u AD) - diagnostika- zameranie sa na reč a afázie (Ktoré zviera chytá myši? Ktoré zviera dáva med?), ukázať zvieratá, zeleninu, veci do domácnosti- aby pomenovali, rozdelili do kategórií) - častá depresia. sú dlho kritickí ku svojim nedostatkom a majú náhľad podtyp Frontálna demencia - skôr zmeny osobnosti a správania (impulzivita, agresivita, nevhodné správanie na verejnosti, zanedbávanie osobnej hygieny, veľa cigariet, alkoholu, egocentrizmus...) - pamäť je relatívne v poriadku, preto vo WAIS nie je veľký rozdiel medzi verbálnym a performačným IQ Alzheimerova demencia - Dementný syndróm globálneho typu - Včasná a výrazná porucha pamäti - Poruchy symbolických funkcií, vizuálne priestorových schopností - Nenápadný začiatok a plynulé zhoršovanie kognitívnych funkcií - Genetická predispozícia (rodinná anamnéza) - najčastejší typ (viac než 50% všetkých demencií) - začiatok nenápadný, zmeny si všíma skôr okolie- plíživý, zhoršujúci sa - štádium- ľahké, stredné, ťažké, terminálne - konečné štádium- nie je možná samostatná existencia, nutný 24 hodinový dozor - kompletná dezorientácia, ťažká porucha pamäti (nespoznávajú blízkych, strata reči), poruchy správania, emócií, cyklu bdenie- spánok - podstatný znak- rýchla strata náhľadu - 2 typy AD s včasným začiatkom - presenilní, pred 65. rokom života, rýchlejší vznika rozvoj AD s neskorším začiatkom - častejšia, senilná forma - doba trvania cca 5- 8 rokov - končí smrťou na chorobu, častý úraz, iné komplikácie... - prečo vzniká? Boli nájdené zmeny v mozgu (zanikajú neuróny, objavujú sa A. plaky, málo acetylcholínu a serotonínu). nakoniec úbytok mozgového tkaniva, viditeľný aj na CT.

Poruchy osobnosti (psychopatie) klasifikácia, symptomatológia, diagnostika porúch osobnosti a možnosti terapie

Poruchy osobnosti nie sú psychickými poruchami v pravom slova zmysle. Predstavujú abnormnú, disharmonickú štruktúru osobnosti. Niektoré vlastnosti a črty osobnosti sú nadmerne zvýraznené, kým iné sú málo rozvinuté, príp. vôbec nerozvinuté. Zvláštnosti osobnostnej štruktúry sa prejavujú najmä v oblasti emotivity, myslenia, vôle, konania a pudov. Intelekt a jeho funkcie ostávajú zachované. KLASIFIKÁCIA Klasifikácia porúch osobnosti podľa MKCH-10: Paranoidná porucha osobnosti - charakterizuje ju precitlivenosť na neúspech, neschopnosť odpustiť urážku, podozrievavosť a sklon prekrúcať skutočnosti. Jedinci môžu byť náchylní k patologickej žiarlivosti. Ich neprimerané sebavedomie často vedie k prílišnej vzťahovačnosti. Do tejto poruchy sa zaraďujú aj podtypy: kverulanti- sú presvedčení, že sa im v niečom ukrivdilo, a preto sa snažia úradnou cestou bojovať za svoje práva a fanatici- sú zameraní na presadzovanie určitých názorov, myšlienok, politických, náboženských zásad. Vyznačujú sa zvýšením sebavedomím, aktivitou, schopnosťou strhnúť druhých na svoju stranu. Sú to rôzni sektári, rasoví fanatici, zberatelia, presadzovatelia rôznych diét. Schizoidná porucha osobnosti - Vyznačuje sa oslabenými emočnými a sociálnymi kontaktmi, introvertovanosťou, preferovaním osamelých aktivít a fantázie. Sprevádza ju emočná oploštenosť, neschopnosť prejavovať city. Majú vlastný svet fantázie, v ktorom žijú. Sú chladní, neprístupní, nesamostatní, nepraktickí... Disociálna porucha osobnosti - poruchu charakterizuje nedostatok vyšších citov, emočných väzieb k druhým ľuďom, neuznávanie bežných sociálnych noriem. Títo jedinci majú nízku frustračnú toleranciu, nízky prah pre výbuchy agresie, včítane prejavov násilia. Už od detského veku nápadné výchovné problémy, krádeže, klamstvá, úteky z domu, rôzne priestupky, zneužívanie psychoaktívnych látok. V dospelosti sú časté zlyhávania v partnerských vzťahoch, nestabilné, disharmonické manželstvá, striedanie parterov, nezodpovedné plnenie rodičovskej role. Emočne nestabilná porucha osobnosti - vyznačuje sa náchylnosťou konať impulzívne a bez ohľadu na možné následky. Jedinci majú sklon k emočným výbuchom, ktoré nie sú schopní ovládať. Pri tejto poruche sa rozlišujú dva podtypy: impulzívny typ: charakterizuje ho najmä emočná labilita a nedostatočné ovládnutie impulzov. Ľahký a rýchly vznik afektov, najmä zlosti a agresie. Dostávajú sa do konfliktov s okolím a často sa dopúšťajú trestnej činnosti. Hraničný typ: porucha sebaobrazu, cieľov, osobnostných preferencií, intenzívne ale málo stabilné vzťahy k druhým ľuďom. Tendencia k autodeštruktívnemu správaniu- aj k samovražde. Histriónska porucha osobnosti - Typickými znakmi sú: povrchná emotivita, labilná afektivita, teatrálnosť, sugestibilita, egocentrizmus, snaha o uznanie, vzrušenie, o získanie pozornosti okolia. Anankastická porucha osobnosti - časté sú intenzívne pocity vlastnej neistoty, pochybnosti o sebe, obsedantné myšlienky, sklon k perfekcionizmu. Jedinci s touto poruchou niekedy trpia fóbiami, vtieravými myšlienkami a nutkavým konaním. Anxiózna, vyhýbavá porucha osobnosti - vyznačuje sa zníženým sebavedomím, úzkosťou z každodenných aktivít, precitlivenosť na kritiku. Závislá porucha osobnosti - sklon spoliehať sa na druhých ľudí, neprimeraný strach z opustenosti, bezmocnosti, vlastnej neschopnosti. Narcistická porucha osobnosti DIAGNOSTIKA: Je náročná. Stretávame sa často s dekompenzáciami (ide o zvýraznenie prejavov poruchy), s poruchami osobnosti, u ktorých je v popredí iná psychopatologická symptomatológia, napr. depresívny stav, neurotická porucha, závislosť. Je potrebná diferenciálna diagnostika- odlíšiť psychózy, organicky podmienené poruchy a neurotické poruchy. V rámci psychodiagnostického vyšetrenia sa používajú najmä testy osobnosti, EEG, CT= vylúčenie organického podkladu, endokrinologické vyšetrenie.

jednodimenzionálne testy inteligencie

Raven: - 5 setov, v každom sete úlohy podľa určitého princípu, od jednoduchších po zložitejšie - aj skupinová administrácia - časovo neobmedzený - ukazovateľ, či človek podal výkon taký, na aký má - rozdiely medzi skutočným výkonom v jednotlivých setoch a tabuľkovými hodnotami podľa súčtu výkonu v jednotlivých setoch. V tabuľkách- ako by malo vyzerať rozloženie výkonu v jednotlivých setoch. Ak číslo absolútnych hodnôt vyjde väčšie ako 7, klient by bol schopný podať lepší výkon - odflákol to, je chorý, prepracovaný, unavený - pri simulácii / agravácii majú tendenciu kaziť aj jednoduché úlohy. (pýtať sa, aké ďalšie by mohlo byť správne). - pre vyšší vek sa robí korekcia (tabuľky) - deti - farebné progresívne matice. +Ravenove progr. matrice pre pokročilých (12 úloh/ 10min). A. princíp súvislosti vzoru B. princíp analógie medzi pármi figúr C. princíp progresívnej zmeny vzorov v súlade s logickým princípom D. princíp preskupovania figúr E. princíp analýzy figúr na elementy a ich reštrukturácia TIP: - test intelektového potenciálu - 29 úloh, každá úloha je podľa iného princípu - ľudia v myslení menej pružní, flexibilní, skôr rigidní, starší ľudia, zvyknú v tomto teste úplne zlyhať - z 29 vyriešia 5-6 úloh (vtedy použiť aj Ravena) - spodná prijateľná hranica 13 riešení - bežne ľudia na priemernej, nadpriemernej rovni vyriešia 20-24 úloh - administrácia len 12 minút a máme orientáciu o intelekte človeka - 2 formy - A a B - úlohy sú len v inom poradí, obe varianty sú rovnocenné CF2A (Cattell Culture Fair Intelligence Test) - Catellov test - rýchla orientácia v intelekte, nezávislý na kultúrnych vplyvoch, testuje fluidnú inteligenciu (vrodená) - 3 verzie: CF1 (4-8 r), CF2 A a B - u nás používaná A, CF3 - pre najnadanejších Viedenský maticový test - aj počítačová verzia KVIT - krátky verbálny inteligenčný test - administrácia trvá 5 minút - na 1 hárku papiera sú v hornej časti 4 obrázky a pod nimi je 20 slov. Úlohou je ku každému slovu priradiť jeden obrázok kde sa nachádza niečo čo s tým slovom súvisí

Psychoanalýza S. Freuda, vývoj teórie motivácie, osobnosti a výklad vzniku rôznych prejavov psychopatológie.

Rozdelenie Freudových prác: 1. traumatická koncepcia (1882-1897) V pozadí psychických porúch sú psychogénne príčiny, najmä trauma. Neurózu Freud považoval za výsledok pôsobenia vonkajších objektívnych pozorovateľných udalostí na psychiku jedinca. Spomienky na tieto udalosti, ako aj afekty s nimi spojené boli tak traumatizujúce, že nemohli byť zakomponované do vedomého duševného života jedinca. Psychika sa potom chráni pred ich rušivým obsahom disociáciou (rozštiepením) a časť sa dostane do nevedomia, kde sa vytvárajú symptómy. Keď umožníme človeku náhľad, pochopenie zážitku a jeho emočné spracovanie cez katarziu, dochádza k vyliečeniu. Katarktická metóda - katarzia = úľava zo silnej emócie - silný zážitok (napr. v umení alebo medziľudskom styku) môže viesť k úľave z napätia, úzkosti. Konflikt je podľa Freuda základom psychopatológie 2. topografický model (1897-1922) - koncepcia usporiadania psychiky z hľadiska dostupnosti jednotlivých obsahov: A. vedomie - obsah vedomia. Riadia sa sekundárnym procesom - kauzalita, princíp reality B. predvedomie - máme k nim bežný prístup, slúžia ako pamäťový sklad, môžeme sa k nim dostať bez problémov, patria sem aj pretransformované obsahy nevedomia. Riadi sa sekundárnym procesom - určité kauzálne časopriestorové súvislosti. C. nevedomie - obsahy zabudnuté, potlačené, vytesnené, neprijateľné. Riadi sa primárnym procesom - tzn. bez kauzality a časovej súvislosti, princípom slasti (popudy smerujú k jeho zaisteniu). Za to, ktoré obsahy nevedomia, ktoré sa dostanú do vedomia zodpovedá cenzúra (dá sa obísť napríklad cez sny, chybné úkony) 3. štrukturálny model (1922-1939) - základné inštancie osobnosti: A. Ono, Id - najstaršia oblasť psychiky, predstavuje pudovú sféru riadiacu sa princípom slasti. B. Ja, Ego - je oblasťou vedomia riadiacou sa princípom reality. Je druhou fázou. Je to súbor regulačných funkcií (patria sem obranné mechanizmy)ktoré držia impulzy Ono pod kontrolou. Vyváženosť Ono a Nadja C. Nad-Ja, Superego - obsahuje mravné hodnoty, sociálne normy, sebakritické postoje, je zodpovedné za zvnútornenie rodičovských hodnôt. Tiež s časti aj iracionálne, trestá nás napr. už aj za hriešne myšlienky Dualistická teórie pudu - (motivácia) A. sexuálny pud (Eros) - ktorý je zdrojom konfliktov a psychopatológie. Prejavuje sa napätím a vyžadujúcim vybitie aktivitou. Každý pud má zdroj a cieľ. Objekt, ktorý pud uspokojuje je dôležitý ako zdroj uspokojenia. Mnohé, najmä sexuálne pudy môžu byť problematické na uspokojenie a preto ich obranné mechanizmy potlačia do nevedomia, alebo premenia na sociálne akceptovateľné. B. pud smrti (Thantos) - Freud ho kladie na rovnakú úroveň ako sexuálny pud. Protikladný k sexualite. Agresivita sa takto dostáva na rovnakú úroveň ako sexualita v zmysle základnej pudovej energie, ktorá riadi duševné procesy. Konflikt - centrálny klinický problém, základ psychopatológie - v topografickom modeli konflikt medzi vedomím a nevedomím - v štrukturálnom ide o konflikt vnútri samotného nevedomia (nepredstavuje len Ono, ale aj Ja a Nadja. Nevedomé priania nie sú v rozpore s vedomím, ale obranami). Nevedomé nemusia byť len pohnútky, ale aj obrany Psychoneurózy - zásadnú úlohu pri ich vzniku má konflikt. Na začiatku je vyvolávajúca situácia, keď prostredníctvom aktuálneho konfliktu vzbudzujúceho úzkosť dochádza k reaktivovaniu infantilného konfliktu t.j. infantilných pokušení (Ono) a zlyhaní (Nad-ja) = zvyšovanie napätia, strachu, úzkosti, regres = použitie detských prostriedkov riešenia (tie sú však neúspešné) Úzkosť dosahuje takú intenzitu, že je potrebné sa jej zbaviť- neriešiteľný konflikt je základom vytvárania symptómov (neúspešný pokus o nápravu, zlý kompromis, ktorý je suboptimálny (pre pacienta v daných podmienkach jediným možným riešením) Prináša dočasnú úľavu, ide však o zlé riešenie = tlak k opakovaniu. Liečba neuróz - voviesť nevedomé obsahy do vedomia ( voľné asociácie, analýza odporu, prenosu, sny) Aktuálne neurózy - neurasténia a úzkostná neuróza. Pôvod nie je v konflikte, ale v aktuálnej situácií poruchy odvedenia sexuálneho napätia, ktoré vedie k objaveniu sa podráždenia a úzkosti. Ďalej sa psychicky nespracúva, ale vedie priamo k vzniku symptómov. Nie sú podľa Freuda analyzovateľné (na ich vzniku sa nepodieľa psychogénna zložka)

Poruchy sexuálneho života - sexuálne dysfunkcie a sexuálne deviácie (parafílie) - charakteristika, psychodiagnostika, terapia

SEXUÁLNE DYSFUNKCIE: Podľa MKCH-10 rozlišujeme nasledujúce sexuálne dysfunkcie, ktoré sa vyskytujú u oboch pohlaví: 1. poruchy sexuálnej apetencie, t j. nedostatok alebo strata chuti k pohlavnému životu a odpor k pohlavnému životu 2. poruchy sexuálneho vzrušenia, t. j. nedostatočné prežívanie sexuality a zlyhanie genitálnej odpovede (napríklad porucha erekcie) 3. poruchy orgazmu, t j. potlačený mužský či ženský orgazmus, predčasná ejakulácia 4. bolestivé sexuálne poruchy, t j. neorganický vaginizmus a neorganická dyspareunia 5. zvýšený sexuálny pud, t j. hypersexualita 6. ostatné, t. j. iné sexuálne poruchy a bližšie neurčené sexuálne poruchy. Sexuálne dysfunkcie u mužov: erektilná dysfunkcia (nedostatočné alebo chýbajúce stoporenie pohlavného údu, ochabovanie počas sexuálneho styku), ejaculatio praecox (predčasný výron semena), retardovaná ejakulácia, chýbajúca ejakulácia, hypersexualita (satyriasis). Sexuálne dysfunkcie u žien: znížená sexuálna apetencia, anorgazmia, dyspareunia (nepríjemné a bolestivé pocity pri súloži spojená so psychogénnymi príčinami, bez prejavov vaginizmu), vaginizmus (kŕč perivaginálnych svalov psychogénnej etiológie znemožňujúca penetráciu spojená s prejavmi strachu z pohlavného styku) SEXUÁLNE DEVIÁCIE (PARAFÍLIE) V MKCH-10 sú zaradené pod poruchy osobnosti a správania u dospelých a týkajú sa porúch pohlavnej identity a porúch sexuálnej preferencie: 1. Poruchy pohlavnej identity Transsexualizmus- identifikácia s opačným pohlavím, Transvestitizmus dvojitej role, Porucha pohlavnej identity v detstve- trvalá a intenzívna nespokojnosť so svojim pohlavím, túžba byť príslušníkom opačného pohlavia 2. Poruchy sexuálnej preferencie - fetišizmus, fetišistický tranvestitizmus, exihibicionizmus, voyeurstvo (skoptofília), pedofília, sadomasochizmus (algolagnia), sadizmus (aktívna algolagnia), masochizmus (pasívna algolagnia), mnohopočetné poruchy sexuálnej preferencie ako pedo-, geronto-, hebe-, myso-, nekro-, zoofília, automonosexualizmus, pygmalionizmus (statuofília), atď PSYCHODIAGNOSTIKA - nutné zachovať základné princípy psychodiagnostického postupu s akcentom na aplikáciu klinických metód (pozorovanie, rozhovor, anamnestické interview) - klinické metódy dopĺňame vybranými testovými metódami z okruhu testov osobnosti s dôrazom na projektívne metódy (ROR, TAT, Hand-test, príp. Szondiho test, FDT resp. Hardiho variant kresby ľudskej postavy) - v ROR sa objavuje triáda znakov- bizarné sexuálne odpovede, perseverácie a človek/zviera videné odzadu (tzv. A tergo odpovede) - z dotazníkových metód sa osvedčil MMPI (signifikantné sú najmä Sv, Pe, D, Pp škály), ICL, a tiež dotazníkové metódy, pomocou ktorých mapujeme aj prejavy sexuality nedeviantnej populácie (SFŽ, SFM, Dotazník sexuálnej spokojnosti). - Mimoriadne prínosnou diagnostickou metódou je falopletyzmografia (PPG) a vulvopletyzmografia (VPG) K. Freunda - zmeny prekrvenia pohlavných orgánov pri expozícií zrakom či sluchom vnímaných sexuálne významných podnetov PSYCHOTERAPIA: - možno aplikovať väčšinu psychoterapeutických metód: racionálna terapia - objasňujeme pacientovi jeho poruchu, dávame inštrukcie k určitým spôsobom správania (napr. hra s otvorenými kartami - priznanie sa so svojimi problémami pred partnerom) dynamická terapia: vedieme pacienta k porozumeniu vzniku poruchy v úzkej spätosti s jeho interpersonálnymi vzťahmi, teda vykonávame náhľadovú psychoterapiu smerom k spracovaniu problematických zážitkov a vzťahov z minulosti a snažíme sa dosiahnuť vhodnú korekciu na úrovni prežívania aj správania hypnoterapia: využíva pozitívne sugescie (udržanie erekcie, uvoľnenie) tréningová terapia: využíva autogénny tréning s možnosťou zaradenia autosugescií, systematickú desenzitizáciu, autostimulačný tréning, u žien cvičenia zamerané na svaly panvového dna, tzv. Keglove cvičenia špeciálna sexuálna terapia (rozvinul Kratochvíl do uceleného psychoterapeutického prístupu) prípadne farmakoterapia/chirurgické zákroky - u klientov s menšinovou sexu v prípade ego-dystónnej homosexuality prichádza do úvahy poradenstvo a psychoterapeutické vedenie - v prípade sexuálnych deviácii je terapia zameraná na pomoc pacientovi pri riešení problémov, ktoré súvisia s jeho atypickým a nekonformným sexuálnym správaním a cítením, na jeho resocializáciu a readjustáciu. Terapia zahŕňa biologickú liečbu (farmakoterapia, kastrácia, stereotaktická operácia). Intervencie sa vykonávajú individuálne alebo skupinovo, v terapeutických komunitách. V rámci psychoterapie sa uplatňujú behaviorálne, kognitívne, KBT, psychodynamické a psychoanalytické postupy.

Psychodynamické prístupy - spoločné menovatele, najvýznamnejší predstavitelia a ich hlavný prínos (C. G. Junga, A. Adler, K. Horney. S. Sullivan, O. Kernberg)

SPOLOČNÉ MENOVATELE: C.G.JUNG - bol pôvodne žiakom Feuda Prínos - asociačný experiment, rozšírenie koncepcie nevedomia, psychologické typy osobnosti, imaginatívne techniky, regresná teória, PST schizofrénie, delenie ľudí na extravertov a introvertov Osobnosť - je zložená z množstva systémov, ktoré pôsobia na 3 úrovniach vedomia: 1. vedomie - súhrn funkcií a aktivít, ktoré udržujú duševné obsahy vo vzťahu k Ja (centrum vedomia). Je dopĺňané nevedomím a spolu utvárajú Ja. Vedomie nevytvára seba samé, ale pramení z neznámej hĺbky (v dieťati sa prebúdza postupne prameniac z nevedomého stavu). Dôležitú úlohu tu zohráva ego - určuje, ktoré vnemy, city, myšlienky môžu vstúpiť do vedomia. 2. osobné nevedomie - individuálna vrstva nevedomia, ktorá obsahuje vytesnené obsahy a všetko, čo sa stalo podprahovo. Obsahom nevedomia sú aj komplexy - predstavy, ktoré majú silný emocionálny náboj. Sami o sebe nie sú negatívne, ale môžu mať negatívny vplyv na naše správanie. Komplexy predstavujú „kráľovskú cestu do nevedomia", na ich základe vznikajú sny a symptómy. 3. kolektívne nevedomie - je zložené z praobrazov - archetypov - myšlienok, pamäťových stôp našej minulosti ako druhu (spoločné zážitky, ktoré sa opakovali v generáciách). Obsahy kolektívneho nevedomia dedíme, prichádzame s nimi na svet, nie však v konkrétnej podobe, ale vo forme pohotovosti k ideám. Sú to určité vzory, modely, ktoré nás motivujú a v kontakte s našou skúsenosťou formujú centrum komplexov. Archetypy: ● persona - maska, ktorú ukazujeme na verejnosti ● anima, animus - anima = feminínna stránka mužskej psychiky (emocionalita), animus = maskulínna stránka ženskej psychiky (racionalita) ● tieň - animálna stránka človeka ● self - najdôležitejší, ide o najvyšší integrujúci systém osobnosti, ktorý motivuje človeka k celistvosti, postupne sa stáva centrom osobnosti (proces individuácie = nevedomé sa stáva vedomím, ktorý vrcholí v strednom veku človeka) - vonkajším prejavom archetypov sú symboly - objavujú sa v snoch, fantáziách, mýtoch, umení. Pomocou ich analýzy a interpretácie sa môžeme dostať k obsahom nevedomia. - perspektívny pohľad - symboly reprezentujú nahromadenú múdrosť, ktorá sa dá využiť do budúcnosti (Freud - retrospektívny pohľad) Finalita - smerovanie, zacielenosť psychiky (ľudské správanie je určované budúcimi účelmi a cieľmi) (Freud - kauzalita, minulosť) Princíp synchronicity - súčasný výskyt udalostí v čase, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu, pričom 1 udalosť nie je príčinou druhej (sny, predtuchy, paranormálne javy) Neuróza - psychická kríza, kde ide o disociáciu osobnosti spôsobenú aktiváciou komplexov. Charakteristická je disociácia, konflikt, prítomnosť komplexov, regresie. - konflikt - následok poruchy všetkých faktorov psychiky (vedomie, osobné a kolektívne nevedomie) o dôležitý je aktuálny význam konfliktu, ktorý môže povzbudzovať o neurotickým sa stáva, keď bráni normálnemu fungovaniu vedomia o základom konfliktu je vlastný komplex - ak nie je vedomý, prejavuje sa prostredníctvom projekcií o cieľom nie je zbaviť sa komplexov, ale minimalizovať ich negatívny vplyv pochopením úlohy, ktorú majú v správaní a emoc. reakciách človeka Psychózy - extrémna disociácia osobnosti, ide o výsledok pôsobenia nevedomých komplexov, ktoré sa úplne odlúčili od vedomia (Ja príliš slabé na to, aby kládlo odpor náporu nevedomých obsahov) A.ADLER - Freudov žiak - Prvý psychoanalytik, ktorý zdôraznil chápanie človeka sociálnu bytosť. - Dôraz na vedomie, ako aj na sociálnu existenciu človeka (roztržka s Freudom) - Podľa neho je väčšia časť mysle vedomá. Vedomie definuje ako uvedomovanie si, a nevedomie ako neuvedomovanie si daného cieľa alebo správania. - Na nevedomé procesy nekladie zvláštny dôraz a zdôrazňuje skôr na významnosť činov a cieľov v danej chvíli jedinca. 3 princípy: Holizmus - chápanie človeka ako jednotnej, celistvej osobnosti, vyjadrenej životným štýlom - jedinečný spôsob hľadania špecifických cieľov, ktoré si človek kladie v špecifických životných okolnostiach. Životný štýl - jadro osobnosti, predstavuje jednotu, individualitu, koherenciu a stabilitu jedinca. Účelovosť ľudského správania - zmysel možno pochopiť s poznaním jeho cieľov. Ciele považuje za „fiktívne" (založené na subjektívnej interpretácii sveta). Sú osobnými výtvormi človeka, veľký vplyv na správanie. Človek ako spoločenská bytosť - potreba patriť- prináležať do určitého spoločenského kontextu, mať miesto v spoločnosti. Cit spolupatričnosti - identifikácia so skupinou, základný proces, ktorým môže indivíduum naplniť svoj ľudský potenciál. Práca s ním je významnou časťou Adleriánskej psychoterapie. Ľudské bytie je motivované primárnou túžbou prekonať pocity inferiority (slabosti, nedostatočnosti prežívané pri postavení človeka voči úlohám, ktoré ma riešiť). Podnecuje snahu o superioritu, snahu stať sa lepším, približovať sa k ideálnym cieľom. Rozmaznávajúca alebo odmietajúca, zanedbávajúca výchova môžu viesť k vzniku citov menejcennosti, ktoré sa jedinec môže snažiť prekonať snahou o získanie pozornosti a moci (túžba po moci - veľká motivačná sila) Za negatívne vplývajúci považoval rozmaznávajúci alebo zanedbávajúci spôsob výchovy - nedostatok sociálneho citu. Poradie narodenia tiež môže zohrať negatívnu úlohu, môže súvisieť s prežívaním citu inferiority a so spôsobom vyrovnávania sa s ním Cieľ adleriánskej terapie - vytvorenie uspokojujúceho životného štýlu ktorého súčasťou by bola realizácia potreby prináležať a podporenie citu spolupatričnosti. K. HORNEY Horney tvrdila, že skúsenosti v detstve a interakcie s primárnymi starostlivými osobami majú významný vplyv na formovanie osobnosti a jej obranné mechanizmy. Horney sa zaujímala aj o koncept neurotických potrieb, ktoré tvrdila, že sú spôsobené nezdravými interakciami s okolím. Navrhla, že ľudia majú tri základné neurotické potreby: •potrebu zabezpečenia a prijatia •potrebu mocenskej kontroly •potrebu dokonalosti S. SULLIVAN • Tvrdil, že patológii možno porozumieť len ak skúmame pacienta v spojení s jeho interpersonálnym poľom - osobnosť sa utvára v interakcii s druhými. • Základnou pre utváranie osobnosti je preňho úzkosť, ktorú na dieťa prenášajú iné osoby. • Rozlíšil 3 spôsoby, akými na seba ľudia nazerajú: - Dobré ja - obsahuje stránky, ktoré sa v minulosti stretli s ocenením a súhlasom, - Zlé ja - stránky, ktoré sa stretli s odmietaním a úzkosťou, - Nie ja - vzniká disociáciou stránok sebe, ktoré sa spájajú s nadmernou úzkosťou. • Dieťa sa postupne učí, že svojou aktivitou dokáže ovplyvňovať reakcie okolia; vytvára sa Self-systém, ktorý smeruje správanie dieťaťa k tomu, aby vyvolávalo čo najmenšiu úzkosť u druhých, a teda prenášalo čo najmenej úzkosti na seba. Tieto opatrenia vedúce k minimalizácií úzkosti nazval Sullivan potrebami bezpečia. • Ak úzkosť dominuje, Self-systém vykonáva tzv. bezpečnostné operácie, čiže skryté, rýchle a nenápadné opatrenia vedúce k zníženiu úzkosti prostredníctvom dobre známych foriem správania. • Ak úzkosť nehrozí, Self-systém ustupuje a do popredia sa dostávajú potreby uspokojenia (potreby tepla, potravy, nehy...), ktoré majú tendenciu vyvolávať u okolia komplementárne potreby. • Terapia vedie ku zvýšeniu uvedomovania si funkcie Self-systému sebareflexiou O. Kernberg • Spája klasickú Freudovu pudovú teóriu s prístupmi Klienovej a Fairbairna (objektové vzťahy) a Jakobsonovej (vzájomný vplyv aktuálnej skúsenosti a pudového vývinu). • Zaoberá sa problematikou ťažkých psychických porúch. • Popisuje 3 vývinové úlohy dôležité pre zdravý vývin: - Oddelenie obrazu seba od druhých - vytvorenie hranice medzi sebou (svojim myslením a prežívaním) a druhými. Nezvládnutie vedie ku psychóze. - Prekonanie štiepenia - nezvládnutie vyústi do hraničnej poruchy osobnosti, kedy jedinec nie je schopný integrovať dobrý a zlý objekt do celku. - Dosiahnuť úroveň konfliktu medzi pudmi a obranami - pudy chápe ako založené na vrodených predpokladoch, ale utvárané interakciou s druhými+ sú odvodené od raných objektových vzťahov

Látkové a nelátkové závislosti spoločné znaky a biologické mechanizmy, kritériá, možnosti terapie

SPOLOČNÉ ZNAKY: 1. strata kontroly Súčasťou závislostí, či už látkových alebo nelátkových, je strata kontroly nad užívaním danej látky alebo vykonávaním konkrétneho správania. Osoba má problémy s reguláciou množstva, frekvencie alebo trvania svojho užívania alebo správania, a nedokáže sa s ním vysporiadať. 2. Pretrvávajúce užívanie alebo správanie napriek negatívnym následkom Osoba s látkovou alebo nelátkovou závislosťou často pokračuje v užívaní alebo vykonávaní daného správania aj napriek negatívnym dôsledkom. Môžu to byť zdravotné problémy, problémy v práci alebo škole, vztahové ťažkosti alebo iné negatívne následky. 3. Fyzická alebo psychická potreba Osoba s závislosťou často prejavuje fyzickú alebo psychickú potrebu na užívanie látky alebo vykonávanie správania. Táto potreba môže byť sprevádzaná abstinenčnými príznakmi, ako je nepríjemné pocity, úzkosť, podráždenosť alebo fyzické nepohodlie 4. Tolerancia Tolerancia je stav, v ktorom osoba vyžaduje stále vyššie množstvo látky alebo intenzitu správania, aby dosiahla rovnaký efekt. To môže viesť k nadmernému užívaniu látky alebo zvyšovaniu intenzity správania. 5. Odvykanie Odvykanie je proces, ktorý sa vyskytuje, keď osoba s závislosťou prestane užívať látku alebo vykonávať dané správanie. Odvykanie môže spôsobovať rôzne príznaky, ako sú abstinenčné príznaky, zvýšená podráždenosť, nespavosť, depresia alebo úzkosť. BIOLOGICKÉ MECHANIZMY: Dopaminový systém: Dopamin je neurotransmiter, ktorý hrá kľúčovú úlohu v odmeňovacom systéme mozgu. Pri závislostiach je zvýšená aktivita dopaminového systému spojená s pocitom odmeny a potešenia. Látky alebo správanie, ktoré vyvolávajú silnú odmenu, môžu stimulovať uvoľňovanie dopamínu a posilňovať túžbu po opakovanom užívaní. DSM5: látkové závislosti: poruchy požívania látok nelátkové závislosti: poruchy zneužívania a problematického vzorca správania DSM5 kritéria: závislosť na látke (nutkanie, problém s kontrolou, tolerancia, abstinenčné príznaky, narušenie života jedinca) Terapia - detixikácia - KBT - podporné skupiny - farmakoterapia - prevencia relapsu

Skríning kognitívnych funkcií - MoCA test, MMSE a iné testy. Neuropsychologická diagnostika a rehabilitácia

Skríningové vyšetrenie: •dôraz na flexibilitu a efektívnosť •často výber motivovaný ekonomicky •diagnóza založená na relatívne malom množstve informácií •potrebné doplniť o pokračujúce komplexnejšie hodnotenie Testy organicity - Rey- Ostter test komplexnej figúry, Bender- Gestalt test, Bentonov vizuálne retenčný test, Grassiho test organicity, Neuropsychologická batéria Lurija- Nebraska Medzi najpoužívanejšie screeningové posudzovacie škály pre posúdenie kognitívneho deficitu a diagnózu demencie patría: 1. Krátka škála mentálnych funkcií - Mini- Mental State Examination- MMSE - orientácia, krátkodobá pamäť, pozornosť a počítanie, pamäť, vyššie kognitívne funkcie 2. Test kreslenia hodín- Clock Drawing test- CDT (je súčasťou MoCA - MONTREAL COGNITIVE ASSESSMENT) MoCA - test cesty, test kreslenia hodín, pomenovanie zvierat, pamäť, pozornosť, jazyk, abstrakcia, oneskorené vybavovanie slov, orientácia 3. Alzheimer Disease Assesement Scale- ADAS kognitívna subškála 4. 7 minútový screeningový test- 7 Minute Screen- 7MST 5. Klinické posúdenie demencie- Clinical Dementia Rating- CDR 6. Krátka škála kognitívnych funkcií- Brief Cognitive Rating Scale- BCRS Alzheimerova demencia- screening prevláda MMSE a MoCa, možno použiť aj Test hodín Vaskulárna demencia- lepší je test MoCa, MMSE má nízku výpovednú hodnotu (neobsahuje určitý typ úloh, s ktorými majú títo ľudia problém) • NEUROPSYCHOLOGICKÁ BATÉRIA NEUROPSY

Etiológia psychických porúch - základné psychologické a sociálne faktory

Sociálne faktory: - ide o faktory, ktoré pôsobia trvalo alebo dlhodobo (napr. spoločensko - ekonomický systém, rodinná výchova, hodnotová orientácia v spoločnosti) alebo krátkodobo (socioekonomické zmeny, revolúcie, vojny, nezamestnanosť, životné udalosti...). - Carson zaraďuje medzi patogénne sociálne vplyvy: nízky socioekonomický status, poruchy spôsobené sociálnymi rolami, predsudky a diskrimináciu, ekonomické a zamestnanecké problémy, sociálne zmeny a neistotu. ● Makrosociálne faktory: - prejavujú pri výrazných zmenách v spoločnosti (napr. hospodárska kríza - nárast kriminality, duševné ochorenia; revolúcie - u nás v roku 1989 - drogová závislosť, gembleri), - môžu viesť k skreslenému vysvetleniu javov ako je nezamestnanosť a suicidalita, - makrosociálne vplyvy sa prenášajú na človeka cez filter jeho hodnôt. ● Mikrosociálne faktory: - Je to celý systém, či už funguje, alebo nie, či už členovia žijú, alebo nie, stále na nás vplývajú. Rodinný systém - počet súrodencov, poradie, spôsob emócií, postojov, sociálne postavenie rodiny. - Sú psychologické školy, ktoré ho považujú za základ psychiatrického ochorenia Psychologické faktory: ● psychotrauma a životné udalosti ● konflikt - intrapsychické konflikty K.Lewina priblíženie - priblíženie vyhnutie - vyhnutia priblíženie - vyhnutie viacnásobné priblíženie - vyhnutie ● frustrácia a deprivácia ● úzkosť ● stres ● interpersonálne vzťahy

Diagnostika rečového vývinu, oneskorený a narušený vývin jazykových a rečových schopností - vymedzenie, vývinové riziká. Diagnostika jednotlivých jazykových rovín a kognitívnych schopností.

Vývin reči: 7.-8. mesiac - džavoce „ba" „du" „gi" neskôr reťazce zvukov „mamamama" 12. mesiac - 1-16 slov, rozsiahlejšia pasívna slovná zásoba 18. mesiac - 50-70 slov a zároveň asi 15 gest. Po 18. mesiaci - prvé dvojslovné vety „tam haji" „toto tu" Do konca 24. mesiaca - vyjadruje a rozlišuje množstvo predmetov 3. rok - pýta sa, odpovedá na otázky, komentuje, prvé 3-slovné kombinácie - vývin v oblasti komunikačných schopností môžeme považovať za citlivý indikátor celkovej úrovne všeobecného vývinu dieťaťa - DSM 5 k poruchám komunikačných schopností zaraďuje poruchy reči a jazyka, poruchy artikulácie reči, poruchy plynulosti reči so začiatkom v detstve (zajakavosť), sociálnu (pragmatickú) poruchu komunikácie a nešpecifické poruchy komunikácie reč = zvykový prejav, ktorý slúži na vyjadrovanie a zahŕňa artikuláciu, plynulosť reči, hlas a kvalitu rezonancie; jej narušenie je špecifickou poruchou artikulácie reči jazyk = všeobecne používaný systém znakom, ktorý ma určitú formu a funkciu; deficity sú spájané s poruchou reči a jazkyka komunikácia = verbálne alebo neverbálne správanie, ktoré ovplyvňuje správanie, myslenie a postoje iného jedinca; deficity sú spájané so sociálnou poruchou komunikácie - do veku 3 rokov hovoríme o oneskorovaní rečového vývinu - oneskorený rečový vývin sa dá identifikovať medzi 18. a 30. mesiacom, najvýraznejšie je oneskorenie v oblasti slovnej zásoby, jej pomalý nárast alebo oneskorenie v nástupe spájania slov - v 18 mesiacoch by dieťa malo rozumieť okrem rôznych slov a gest aj výrazom tváre, intonácie, smeru pohľadu - vo veku od 18 do 23 mesiacov sa za rizikové považuje menej ako 10 zrozumiteľne produkovaných slov, vo veku 24-34 je rizikové menej ako 50 alebo žiadne dvojslovné - ak sa dieťa oneskoruje o menej ako 6 mesiacov - pozorovanie, ak o 1 rok - rizikový vývin reči, ak o jeden a pol roka - závažné riziko narušeného vývinu reči - poruchy reči delíme na vývinové a získané Vývinové: Vývinová dysfázia - špecifická vývojová porucha reči - porucha osvojovania si reči - nejde o úplné chýbanie reči . reč sa v priebehu predškoskolského alebo mladšieho školského veku rozvinie - dysfázia sa prejavuje poruchami čítania, písania, verbálne IQ je oproti neverbálnemu významne znížené DIAGNOSTIKA: - vylúčenie poruchy intelektu, poruchy sluchu, autizmus a podnetová alebo emočná deprivácia, pohybové postihnutie (DMO) Vývinová dysartria - porucha artikulácie, podmienená poruchou orálnej motoriky - nie je postihnuté porozumenie reči Dyslalia - chybné vyslovovanie jednej alebo viac hlások - logopedické vyšetrenie Získané: Afázia Poruchy plynulosti reči Zajakavosť DIAGNOSTIKA: - syntéza anamnézy, klinického pozorovania dieťaťa, výsledok testov a skúšok - H-S-E-T Heidelberský test rečového vývinu: fonológia, slovná zásoba, gramatika, komunikačné schopnosti

Všeobecné princípy a ciele vývinovej diagnostiky, metódy vývinovej diagnostiky - skríning a vývinové škály (BSID).

Vývinová diagnostika a jej ciele: 1. stanovenie úrovne vývinu (kvantitatívne - VQ, percentily, kriteriálne hodnotenie,...) 2. zachytenie detí s vývinovými poruchami 3. diferenciálna dg vývinových porúch 4. snaha o určenie príčin Účel vyšetrenia 1. skríning, zachytenie rizikových detí 2. pravidelné sledovanie vývinu rizikových detí 3. vyšetrenie úrovne vývinu - vývinová prognóza BSID - škály N. Bayleyovej - najrozšírenejší globálny vývinový test - konštrukciou sa podobá Wechslerovým testom - zložená zo série úloh s narastajúcou obtiažnosťou - od 1.mesiaca do 3,5 roka - rozdelená do 3 častí: 1. Mentálna stupnica - senzoricko-percepčné schopnosti, pamäť, učenie, schopnosť riešiť úlohy, úroveň vokalizácie, začiatky verbálnej komunikácie, predpoklady abstraktného myslenia. Mentálny vývinový index. 2.Motorická stupnica - motorické schopnosti a pohybová koordinácia. Psychomotorický vývinový index 3.Záznam o správaní dieťaťa - sociálna poskytuje materiál pre klinické účely. Kvantitatívne posúdenie správania: pozornosť/aktivácia, orientácia/zaujatie, emočná regulácia, kvalita motoriky

Poruchy motoriky, ADHD, ŠPU u detí. Charakteristika a možnosti diagnostiky. Identifikácia rizikových detí v predškolskom období (prediktory gramotnosti).

Vývinové poruchy motoriky: - 3 typy porúch: 1. vývinová koordinačná porucha diagnostické kritéria podľa DSM5: - osvojovanie a vykonávanie koordinovaných motorických zručností je pod očakávanou úrovňou zodpovedajúcou chronologickému veku jedinca. Ťažkosti sa prejavujú ako neobratnosť (padanie, narážanie do predmetov), pomalé a nepresné vykonávanie motorických aktivít (uchopovanie predmetov, nožníc, písanie, bicyklovanie) - ťažkosti významne a pretrvávajúco ovplyvňujú každodenné aktivity primeranú veku a narušujú školský výkon - začiatok ťažkostí je v období raného vývinu, často sa diagnostikuje až po 5 roku života - motorické deficity nemožno vysvetliť poruchou intelektu alebo zrakovým postihnutím 2. porucha so stereotypnými pohybmi 3. tikové poruchy - Tourettov syndróm - musia sa prejaviť pred 18. rokom ADHD - porucha pozornosti s hyperaktivitou - typ s prevahou poruchy pozornost, hyperaktívno - impulzívny typ, kombinovaný typ - symptómy sa musia objaviť do 12 roku života - diagnostické kritéria (pretrvávajú najmenej 6 mesiacov a prejavujú sa v rôznych prostrediach) 6 (po 17.roku 5) príznakov deficitu pozornosti: 1. často nevenuje dostatočnú pozornosť detailom alebo robí chyby z nepozornosti 2. často nedokáže udržať pozornosť pri plnení úloh alebo pri hre 3. často sa zdá, že nepočúva čo sa mu priamo hovorí 4. často nesleduje inštrukcie a zlyháva pri dokončení školských úloh, povinností 5. často má problém s organizovaním úloh/aktivít 6. často sa vyhýba vykonávaniu úloh, ktoré vyžadujú sústredené psychické úsilie 7. často stráca veci potrebné na vykonávanie určitých úloh alebo činností 8. ľahko sa dá vyrušiť vonkajšími podnetmi 9. počas denných aktivít je často zábudlivý 6 (po 17.roku 5) príznakov hyperaktivity a impulzivity: 1. často mimovoľne pohybuje rukami a nohami, vrtí sa na stoličke 2. často odchádza z miesta v situáciách kedy sa očakáva, že by mal sedieť 3. často pobieha lebo nie je schopný obsedieť v situáciách keď to nie je vhodné 4. často sa nedokáže pokojne hrať 5. je stále v "pohybe" akoby bol poháňaný motorom 6. často príliš veľa hovorí 7. často vyhŕkne odpoveď skôr ako bolo dopovedaná otázka 8. často nie je schopný počkať kým príde na neho rad 9. často prerušuje alebo vyrušuje ostatných ŠPU - špecifické - nie v dôsledku poruchy intelektu, zmyslových porúch, emocionálnych porúch, ..... - charakteristické ťažkosti a zlyhávanie v učení pri bežných metodických vzdelávacích postupoch - tieto neúspechy sú neočakávané a sú v nepomere s k všeobecným rozumovým predpokladom dieťaťa - patrí sem: špecifická porucha čítania - vývinová dyslexia špecifický problém s dodržiavaním pravopisnej normy - dysortografia špecifická porucha počítania -dyskalkúlia DIAGNOSTIKA - v DSM-5 zrušený princíp rozdelenia do čiastkových diagnóz a vznik kategórie s názvom Špecifická porucha učenia - jednotlivé typy školských porúch sú určované podľa nasledujúcich bodov so špecifikáciou aktuálnej závažnosti (mierna, stredne ťažká, ťažká) A. ťažkosti v učení a vo využívaní školských schopností, prítomnosť aspoň jedného zo symptómov pretrváva najmenej 6 mesiacov, napriek intervenciám zameraným na tieto ťažkosti: 1. čítanie slov je nepresné alebo pomalé s námahou 2. ťažkosti porozumieť významu čítaného textu 3. ťažkosti so sledom/postupnosťou pri písaní 4. ťažkosti pri písomnom vyjadrovaní 5. ťažkosti s pochopením pojmu čísla, číselných faktorov alebo výpočtov 6. ťažkosti s matematickým zdôvodňovaním B. určité akademické schopnosti sú pod očakávanou úrovňou vzhľadom na vek, spôsobujú signifikatné zníženie výkonnosti - preukázateľné vo výkonových testoch C. ťažkosti s učením začali počas školských rokov ale naplno sa nemuseli prejaviť D. ťažkosti s učením sa nedajú vysvetliť zníženým intelektom, inými mentálnymi alebo neurologickými poruchami, sociálnym prostredím, nedostatočnými príležitosťami, nevhodnými metódami výučby, zrakovým/sluchovým deficitom PREDIKTORY GRAMOTNOSTI - rodičovská gramotnosť (aj interakcia ohľadom písania a čítania) - jazykové schopnosti - vývoj hrubej aj jemnej motoriky - predčítanie a písanie (rozoznávanie písmen) - vzdelávacie prostredie - socioekonomický status

Základné charakteristiky humanistického prístupu v KP, prínos C.R. Rogersa a F. Perlsa, V. Frankla.

Základné charakteristiky humanistického prístupu: Humanistická psychológia sa začala odvíjať ako určitá reakcia na hlbinno-psychologické a kognitívno-behaviorálne smerovanie. Začali sa obracať k človeku ako k neopakovateľnému indivíduu. Veľký vplyv z filozofických smerov mala fenomenológia. Fenomenologický model zdôrazňuje schopnosť človeka vedome uvažovať a prežívať svoje sebaurčenie a slobodu, ďalej usilovanie človeka o rast, dôraz na slobodnú vôľu a napokon rešpekt voči jedincovi a jeho skúsenosti. Ďalej Maslow a jeho holisticko-analytický pohľad na človeka. Analytický prístup skúmajúci jednotlivé časti (vnemy, impulzy), kontinuálny návrat k organizmu ako celku. Prínos C. R. Rogersa: Prístup zameraný na človeka „Všetko čo viem, som sa dozvedel od svojho klienta". C. R. Rogers (1902-1987) ● 2.polovica minulého storočia ● najviac ovplyvnil pomáhajúce profesie (telesné zdravie, duševný rozvoj) ● jeho teória má ašpirácie veľmi širokej aplikácie (oblasť pracovnej psychológie, politických, medzinárodných sporov) ● pozerá sa na ľudí ako dobrých a zdravých (↔ Freud) ● holistický a humanistický pohľad na človeka Prínos F. Perlsa Geštalt terapia. „Tu a teraz". Fritz Perls (1893-1970) ● Perls ako prvý použil termín Geštalt terapia, aby tak pomenoval psychoterapiu, ktorú v 40tych a 50tych rokoch spolu so svojou manželkou Laurou Perlsovou vyvinuli a popísali. ● Názov Geštalt evokuje holistický prístup, kedy celok je pokladaný za viac, než len sumu častí. Preto, aj v prístupe k ľuďom a terapii, uprednostňujú súhru mysle a tela. ● V terapii sa opierajú o aktuálny zážitok, o vnímanie človeka svojho ja a tela tu a teraz. ● Využívajú prácu s telom, vnemami, telesnými pocitmi, rozšíreným vnímaním, emóciami a správaním. ● Cieľ je zvýšiť uvedomovanie pocitov, priamy kontakt, rozvinutie negatívnych pocitov a vyvolanie katarktických účinkov. ● Napríklad neurotici majú zlý kontakt so svetom a svojím telom - nevedia sa otvorene prejaviť. Cieľ je zvýšiť uvedomovanie pocitov. ● Terapeut nevysvetľuje ale dáva možnosť prežívať, vedie klienta k zodpovednosti za myšlienky, emócie, činy. Terapia je účinná u klientov s vnútornými konfliktami. Logoterapia [Frankl] definícia: nájsť východiská z existencionálnej frustrácie a nájsť zmysel života túžba po zmysle môže byť nájdená v: - vykonaní určitého činu - prežitím určitej hodnoty - prežitím utrpenia počas toho jedinec nachádza určité hodnoty: - hodnota tvoriť - hodnota zažiť - hodnota správneho postoja existencionálne vákuum - pochybovanie o zmysle vlastnej existencie či života ako takého techniky: paradoxná intencia, dereflexia (zredukovať hyperreflexiu sama seba) ● Človeka chápe ako jedinečnú a súčasne trojdimenzionálnu bytosť, ktorá má biologický, psychologický a duchovný rozmer. ● Vyzdvihuje práve duchovný rozmer. Pochádzajú z neho ostatné špecifické vlastnosti, ako je schopnosť slobodnej voľby, túžba po zmysle. ● Jedinca ovplyvňujú biologické faktory, dedičnosť, prostredie, ale nie je nimi determinovaný. Má možnosť zaujať postoj a ani v extrémnych situáciách neprichádza o možnosť voľby. ● Tá obsahuje aj nutnosť prebrať zodpovednosť. Život sa stáva sériou výziev, ktoré majú skrytý zmysel, pôvod ktorého je mimo dosahu nášho poznania. ● Úlohou logoterapie je pomôcť jedincovi hľadať zmysel a spôsob, ako naplniť život zmysluplnosťou a spraviť ho plodným, objaviť duchovnú dimenziu, možnosti a oblasti, v ktorých niekedy aj napriek nepriaznivým podmienkam, má stále slobodu. ● Naplnenie zmyslu je zodpovednosťou každého človeka. ● Primárnou motivačnou silou človeka je práve vôľa k zmyslu. ● Frankl rozlišuje 3 skupiny hodnôt: 1. Zážitkové (to čo človek prežíva v prírode, umení aj medziľudských vzťahoch) 2. Tvorivé (zameranie človeka na prácu, dielo, službu) 3. Postojové (uskutočnené zaujatím postoja v určitej situácii napr. v situácii utrpenia). Existenciálna frustrácia - nenaplnenie existencie zmyslom, nie je však ešte poruchou, ale má patogénny potenciál. O poruche môžeme hovoriť v prípade patologického vyrovnávania sa s existenciálnou frustráciou.