vývinovka 2 -skúška

3 druhy obmedzení podľa Markmanovej

- reakcia na problém indukcie - o. súvisiace s celistvosťou objektu -taxonomické -o. vzájomnej výlučnosti

Selmanova koncepcia sociálnej perspektívy

- rozhovory s deťmi - morálne dilemy - vyvinul model sebauvedomovania u detí

jadrová gramatika

- Braine - 1 slovo v staiblnej pozícii a ďalšie v otvorenej pozícií - vypĺňajúce prázdne medzery -ešte čaj, havo preč, ...

výskum s bábikou félix + výsledky

- Deťom prečítali príbehy s bábikou Félixom, následne mali reagovať na príbehy a dožadovať sa svojej požiadavky(prosbou, rozkazom) a vzdorovať odmietnutiu (dovolením) alebo vysloviť zákaz. -najťahšie pre nich vyjadriť prísľub -v pravdepodobne dané tým, že pre deti je zložitejšie dodržať záväzok, ako žiadať jeho splnenie od niekoho iného. v Deti dokážu vyjadriť svoje zámery pomocou priamej i nepriamej reči, pričom druhý spôsob je užšie prepojený s ovládaním gramatických pravidiel. v 5-ročné deti už dokážu sformulovať svoje prianie nepriamo: „Prečo ma nenecháš pohúpať sa?" Anaforické vyjadrenia 7-ročné deti (alenie5-ročné)už dokážu vysloviť zákaz alebo dovolenie zdvorilejšie:

chápe dieťa najpr seba al matku ?

- experiment s tým, že 6 a viac m deti videli dospelého človeka ako je a potom dostali za úlohu nakŕmiť buď seba alebo matku -viac seba - sbeapoznanie (viem pre seba dačo spraivť) predchádza poznaniu vlastnej kompetencie (dokážem spraviť pre matku čosi )

nadmerné zúženie

- keď dieťa použije jedno slovo na označenie úzkej triedy objektov, ktoré termín označuje. Cukrík len čokoládový bonbón

etologická teória a self

- klasici - zvery self nemajú, málo záujmu o neho -Bowlby - významosť seba v kontexte interakcie dieťaťa a opatrovateľa, podporený citlivou opaterou - ak opatrovateľ zlá - nevhodné modely self

vygotského prístup k self

- kognitívne schop = dosahované cez soc interakciu a vpývajúcu účasť napr rodičov - oni ovplyvňujú autobio pamäť - schopnosť reprodukovať minulosť sa považuje za typický výsledok konverzačnej interakcie - 3 štádiá vývinu schopnosti rekapitulovať minulosť -pohľad detí na self dosť ovplyvnený skrz interakčné príbehy - podiel kultúry, rodiny

kladenie otázok u detí a intonácia

- nevyznačujú sa prevráteným slovosledom, len zmena intonácie -miško bol dobrý ? -3.r prvé opytovacie sa obdobie, kto? čo? kde? -4. rok druhé opytovacie obdobie, prečo?

najčastejšie chyby pri výslovnosti

- opakovanie slabík nono! -vynechávanie neprízvučných slabík dáž(ď) -redukcia konzonantných trsov - bána pre brána, bat pre brat -asimilácia zasmerované vpred a vzad - popkova pre podkova, popánka pre topánka

skolská zrelosť

- pojem pochádzajúci z čias keď boli zmeny v destve chápané ako fenomény závislé od procesu zretia -nezahŕňa psych zmysel slova

obmedzie súvisiace s celistvosťou objektu

- predpoklad celistvosti, dôraz sa kladie na celok a nie na niektorú z jeho častí

rola percepcie pri self

- prepojenie senzoriky s motorikou = základ sebauvedomovania - kontrola tela - 3m - hľadanie objektu v určitej pozícii - 6m - konštruktívnejšie stratégie hľadania - 1r - deti používajúseba pri hľadaní usporiadania vonkajšieho sveta- dôkaz o uvedomovaní si svojej separátnej existencie

telegrafická reč

- pri osvojovaní si syntaxe medzi 1.5-2. rokom - spájanie dvoch slov - havo ide -dieťa chápe podst m, slovesá, príd m,.. ale iné nepoužíva

gestá na 3 typy komunikácie

- protodeklaratívna komunikácia -protoimpertívna komunikácia -ako symlizácia slov

osobné pôsobenie dieťaťa

- tiež postupný vývin -ak sú rodičia senzitívnejší na prejavy dieťaťa - uvedomí si skôr svoj dopad na prostredie

kedy dieťa prechádza od osobnej pôsobnosti ku kontrole motivácie ?

- v 2.r zlepšenie v zameriavaní sa na činnosti mimo seba a súviciace s inými vecami a ľuďmi -dieťa robí veci len pre radosť z pozorovania reakcií

turnerov syndróm

-45X (chýba Y) -nízka pôrodná hmotnosť, opuchy končatín - pomalý rast -nižšie -poruchy zraku, sluchu,... -nedovyvinuté druhotné pohlavné znaky

Enviromentálne teórie a teórie učenia o self

-Bandura a jeho 2 koncepty: >model zahrrňujúci sebahodnotenie na báze konceptu sebaúčinnosti > model zahrňujúci sebareguláciu

súčasti procesu plánovania

-Ciele konania v pracovnej pamäti -Prekážky na ceste k cieľom - Stratégie organizácie krokov - Samotné kroky -Spracovanie reprezentácie riešenia - Vyhodnotenie procesu plánovania

klinefelterov syndróm

-XXY u mužov -zvyčajne nepozorovateľný ale: -pasívnejšie prejavy u bábätok -plachosť, nízka sebadôvera, problémy s písaním čítaním -vyšší vzrast ako rodičia, čiroké boky -menšie pohl orgány neplodnosť

syndróm necitlivosti na androgén

-dieťa je geneticky m ale vonkajší vzhľad jeho pohl orgánov ž, ale zčasti ma a zčasti ž -gen porucha zvyčajne od matky

rečové komponenty

-dieťa sa učí pravidlám v rámci jednotlivých komponentov, ale zároveň pravidlá ich súhry -samostatné systémy poznania

preberanie rodových rol ako proces sociálneho učenia

-dieťa uprednosťuje m/ž prejavy podľa toho, že isté sú pre neho posilňované (pochvala/odmietnutie)

feministické psychoanalytické teórie

-dôraz na špecificky ž skúsenosti a ženskú perspektívu (dovtedy deficitná)

esencialistické teórie a sociobiológia

-esenciálne vlastnosti žien a mužov -Od vrodených vlôh sa odvodzujú odlišné role m a ž -Rodina=výsledkom dohody medzi m a ž, - Ich reprodukčné správanie je vo vzájomnom konflikte - m = rodinu zaistiť, ženy zabezpečiť potomstvo, schopnosť presadiť sa, -Ž= atraktívne a zdravé

teória sociologičky Chodorowovej

-fixácia dieťaťa na matku, identifikácia s genderom od 3.r, u ž silnejšie puto spojené rodovou príslušnosťou -Posudzovanie väzby matka-dcéra, matka-syn; u ž väčší pocit kontinuity s dcérou, u dcér potom nedôjde k odpútaniu od matky, to sa prenáša aj na iné blízke osoby napr. na partnera - ženy bývajú prirodzene závislé -U m proces odpútavania zložitejší, musia zmeniť svoju rod. Rolu a odpútať sa od matky Mužská identita stojí na separácii a ženská na primknutí

holofráza

-keď sa dieťa učí tvoriť slová a hovorí ich, nie sú to pre neho len slová ale snaží sa vyjadriť celú myšlienku - 1 slovo reprezentujúce celú myšlienku

ako dieťa odvodzuje význam slov

-musí si osvojiť pojem-koncept a aj fonetiku a potom si to spojiť -deti sa lepšie učia význam slov ak najprv zaregistrujú objekt a potom mu priradíme meno -vedia sa. učiť význam už po. 1 skúsenosti s nimi

ďalšie pravidlá diskurzu, ktoré si dieťa osvojuje

-nadväzovať na to čo povedal komunikačný partner -povedať k veci -povedať ešte nepovedané -učí sa rozlišovať medzi prosbou, príkazom, dovolením, zákazom, prísľubom

vývin myslenia u detí spôsobilým do školy

-opustiť prelogické myslenie ovládané aktuálnymi pocitmi, potrebami, skreslené fantáziou -prekonanie egocentrizmus, centrovania, ireverzibilnosti myslenia -autoreguglačné komtenecia dieťaťa

Martin a pohľad na typizáciu pohlaví

-predpoklad, že ak deti aktívne hľadajú info o tom, čo pre nich rod znamená a že pochopenie rodových kategórií motivuje správanie -že sa sami v podstate socializujú

model z hľadiska TSI

-selfako súčasť pamäte -každý si buduje vlastnú schému self - dôkaz = štúdie ukazujúce že ľuďia sú shcopní lepšie reprodukovať deskriptory vzťahujúce sa na seba ako iné napr. deti s ↑ sebaúctvou si viac nšímajú + hodnotenia, deti s ↓,viac -

komponenty reči

-suprasegmentálne -fonologické -morfologické -syntaktické -lexikálne -pragmatická kompetencia

skríningové testy - obmedzenia

-sú dynamické a nestále -dokážu iba približne povedať, ktoré deti budú mať neskôr pravidelné problémy vškole

vývin základných stereotypov

-už od 2r, väčšina okolo 3r -najpr pohlavné rozdiely spojené s majetkom (sukňa, kravata), potom fyzický vzhľad, a potom ak očakávané vlastnsoti v Od predškolského veku po 4.-5. triedu ZŠ existuje jednotný vzorec: dievčatá sú pekné, nosia šaty, hrajú sa s bábikami, chlapci majú krátke vlasy, hrajú aktívne hry a sú hrubí

obmedzenie vzájomnej výlučnosti - predpoklad vzájomnej disjunkcie

-v určité slovo má jednoznačný, jasný odkaz, čiže každý predmet má iba jedno meno. 2 a pol až 3-ročné deti majú tendenciu rozlišovať známe a neznáme slová a predpokladajú, že neznáme slovo sa vzťahuje k neznámemu predmetu

všeobecne platné znaky znevýhodnenia

-veľký podiel nevyhovujúcich obydlí -vysoká nezamestnanosť v regióne -↑ dospelého obyvateľstva s nízkou životnou úrovňou -↑nárast populácie -prejavy rasizmu -problém s org vyučovacieho procesu -↑ tých, pre ktorých je vyučovací jazyk druhým alebo ho vôbec nepoznajú

lateralizácia mozgu a tepmo zretia

-väčšie tempo u dievčat - vyšší stupeň telesnej zrelosti je spojený so zníženou telesnou aktivitou a lepšou kontrolou motorickej aktivity - lateralizácia u ch dlhšia

Model sebauvedomovanie detí, Selman

0- egocentrická perspektíva - neexistuje samotné psyché 1- ranné detstvo (6-8) - subjektíva al nediferencovaná pespektíva, fyz stav odráža psych stav 2-stredné detstvo (8-10)- sebaregulujúca / recipročná perspektíva - self skryté pred inými, nie pred sebou 3- predadolescencia (10-12)- vzájomná/ perspektíva tretej osoby- self sa rozlišuje medzi pozorovaným a pozorujúcim 4- adolescencia - spoločenská/ hlbinná perspektíva - záujem o pozvanie self

komponenty riešenia problémov

1. predshit cieľa a zameranosť na neho 2. reprezentácia aspektov problému 3. použitie prostriedkov na dosiahnutie cieľa 4.norganizovvaný a kontrolovaný postup pri použití prostriedku

3 štádiá vývinu schopnosti rekapitulovať minulosť podľa vygotského

1. 1,5-2r - rodič = aktívna úloha pri formovaní spomienok 2. po 2,5r už dieťa prispieva k rozhovoru, ale spomienky stále odrážajú emócie rodičov , nie sú celkom objektívnym svedectvom 3. okolo 4.r má dieťa zvnútornenú štruktúru rozprávania tak ako je prezentované v danej kultúre

typy výrokov s dvoma slovami - 8.

1. Identifikácia : „cica pije", „aha cica" 2. Umiestnenie: „tu lopta", „tu maco" 3. Opakovanie alebo hľadanie východiska: „ešte džús", „ešte keksík" 4. Neexistencia alebo zmiznutie: „auto neni", „bota neni" 5. Negácia: „nie vlk", „nie had" 6. Vlastníctvo: „môj maco", „moja čiapka", „mamin kabát", „tatove ponožky" 7. Atribúcia: „modré auto", „dobrý chlapec". 8. Žiaden syntaktický systém neplatí pre všetky deti rovnako Kvantifikácia:„kockapreč",„eštekocka."

model zahrrňujúci sebahodnotenie na báze konceptu sebaúčinnosti , BANDURA

= schopnosť človeka uspieť v rozmanitých úlohách v dôsledku vlastného hodnotenia Deti sa nedokážu objektívne ohodnotiť, musia sa učiť určovať hranice svojich talentov a schopností, robia to za pomoci svojichrodičov. Odhad vlastnej sebaúčinnosti vedie k reálnemu sebapoňatiu.

druhy self 2

Existenciálne Kategorické

teórie self

Kognitívno vývinová perspektíva - vygotského prístup -TSI model -selmanova koncepcia Enviromentálne reórie etologická perspektíva

teória identifikácie sa s pohlavím

Kohlberg - nielen prostredie vplýva, la edieťa si vyberá rolu pri interakcii s ním - 4 kroky 1. d poznáva, že sú 2 pohlavia s rozličnými úlohami 2.d sa k jednému z nich priradí 3.aktívne si volí zo svojho prostredia, čo k jeho pohlaviu patrí 4. utvorenie konštantnosti pohlavia - 5.-6r d vie, že pohlavie ďalej meniť nemôže aj ke'd si to môže priať

Bnadure vs. Martin pri pohľade na typizáciu pohlavia

Martin - deti porozumeli rodu a sami sa socializujú Bandura- niektoré rodovo typizované správania sa vyskytujú už pred porozumením rodu !! -radšej hľadať odpovede na: 1.kedy im dôjde že sú M a Ž 2.Kedy sú schopný vytvoriť zákl rodové stereotypy 3.kedy rozpoznajú svoje vlastné pohlavie?

anaforické vyjadrenia

Medzi 5. a 7. rokom dokážu deti ohraničiť staré a nové informácie a cez anaforické vzťahy zabezpečujú koherentnosť diskurzu -Tyler - experiment - deťom dávam dvojice výrokov, v druhej vete podstatné meno z prvej nahradené zámenom -deti videli následnosť

na čom stojí mužská a na čom ženská identita

Mužská identita stojí na separácii a ženská na primknutí

chromozomálne poruchy pohl vývinu

Turnerov syndróm -klinefelterov syndróm -supermuž -superžena

bandura a pohľad na typizáciou pohlaví

Rodové porozumenie nesmie zohrávať dôležitú úlohu pri výskyte rodového správania, pretože niektoré druhy rodovo typizovaného správania sa objavujú pred dosiahnutím veku dvoch rokov, pravdepodobne skôr ako porozumenie detí alebo ich identifikácia s pohlavím

metalingvistické uvedomenie

Schopnosť reflektovať abstraktné charakteristiky jazyka a ponímať seba ako viac či menej zdatného užívateľa tohto komunikačného nástroja -v mladšom školskom veku

teória genderového scenára

Spoločenské znalosti o gendri sú organizované sekvenčne, teda ako reťazec udalostí, ktoré uľahčujú sociálnu interakciu a smerujú k dosiahnutiu určitého cieľa 3-ročné deti disponujú sekvenčnými scenármi, ktoré využívajú v každodennom živote (napr. ako sa pripraviť navychádzku - scenáre môžu byť gendrovo neutrálne, ale aj gendrovo špecifické (napr.„varenie" alebo „opravovanie auta" - Detidokážu správnejšie a rýchlejšie usporiadať sekvenciu, ktorá sa vzťahuje k ich gendrovej role

superžena

XXX -väčšina úplne okay ale možnosť zníženého IQ, problémy s reprodukciou, vyšší vzrast

supermuž

XYY - zvyčajne nemá viditeľné pozorovateľné znaky -mierne znížená inteligencia -vyššia postava -hyperaktivita -problémy so správaním -problémy s učením -ťažšie formy akné v puberte -vyššia tendencia k agresívnemu správaniu

čím sa zaoberá vývinová pragmatika

ako deti nadobúdajú schopnosť používať jazyk na komunikačné účely, čo im umožňuje vyjadriť svoje vlastné úmysly avyvodzovať závery o zámeroch iných.

pohlavie

bio rozdiely medzi m a ž

definícia riešenia problémov Newella a Simona

osoba je konfrontovaná s problém. vtedy, ak nevie ihne'd, ktorú sériu akvitít musí uskutočniť aby dosiahla svoj cieľ

jav fast mapping

rýchle priradzovanie významu nejakému objektu - kontext je vodítkom k významu - hrozí neplnohodnotné porozumenie slovu

referenčný štýl reči

deti častejšie používajú slová na označenie objektov, majú väčšiu slovnú zásobu a zaznamenávajú rýchlejší pokrok v rečovomvývine

expresívny štýl

deti častejšie používajú slová, ktoré majú sociálnu funkciu

referenčná komunikácia

dieťa -hovorí o určenom objekte -hodnotí efektívnosť správy opisujúcej istý sled udalostí - či je dieťa schopné postrehnúť i nejasné komponenty v správe, ktorú počulo.

protodeklaratívna komunikácia

dieťa privoláva pozornosť dospelého k objektu

jadrová pohlavná identita

emočný súhlas s príslušnosťou k jednému z pohlaví, psychické stotožnenie sa s jedným z pohlaví, nemožno ju meniť na rozdiel od rodovej identity -ovplyvnená pri počatí a prenatálne

reč

rečová činnosť človeka - hovorenie -nástroj poznávania -dovoľuje upotrebuť limitovaný okruh prvkov - grafém nekonečným spôsobom

rečový akt

rečové správanie, ktoré sa používa za účelom vykonania pragmatickej funkcie, ako je požiadavka alebo oznámenie

rod

rodové roly v spoločnosti, rodová identita jedinca -sociálne pohlavie -m/ž identita vyplývajúca zo seba-prežívania

vývinové skríningové postupy

na identifikáciu tých detí, ktoré sú vo vzťahu k budúcnosti rizikové z hľadiska významných problémov s učením či správaním v dôsledku "spomalenia" vývinového tempa -diagnostické hodnotenie

divoká gramatika

napr. vysoký on - väčšina detí ju nepoužíva napriek tomu že syntaktický systém neplatí pre všetky deti rovnako - líšia sa skôr v tom aký slovný druh používajú

detský egocentrizmus

neschopnosť porozumieť perspektíve iného človeka

kategorické self

objektívne chápanie seba -svôjho fyz vzhľadu, osobnostných črt, kognitívnych zručností

fonologické komponenty

organizácia rečových hlások

kedy sa zvyšuje uvedomenie seba

po 2.r - používa zámená mne, mňa, moje

diskurz

používanie jazykv sociálne interakcii - potrebné pochopiť striedanie role hovoriaceho a poslucháča

syntaktické komponenty

pravidlá na kombináciu slov do viet

problém indukcie

problém, že spomezdi početných významov si dieťa vyberie jeden, ktorý spojí s jedným konkrétnym slovom v Ellen Markmanová a kol. riešili problém indukcie tak, že predpokladali, že deti pri učení sa slovám sú vedené obmedzeniami - sú to pravdepodobne určité vrodené štruktúry, ktoré vymedzujú oblasti, v ktorých dieťatvorí hypotézy.

pohl diferenciácia

proces vývinu mužského a ženského fenotypu

myelinizácia

proces zabezpečujúci pre nervy ochranné puzdro urýchľujúce prenos neutrálnych impulzov

protoimpertívna komunikácia

príkaz, prosba aby dospelí dieťaťu vyhoveli

dva štýly reči u detí

referenčný a expresívny

Model zahrňujúci sebareguláciu, BANDURA

s V ranom veku je správanie dieťaťa kontrolované iba externe (modelovaním, priamou inštrukciou, dôsledkami v podobe odmeny a trestu). S vekom narastá anticipačná schopnosť, deti predvídajú, čo chcú iní a používajútento poznatok pre sebareguláciu svojho správania. Dieťa si časom zvnútorní pravidlá a tie sa stávajú jehovlastnými vnútornými štandardami. Dieťa si všíma či jeho správanie naplnilo jeho osobné štandardy a potomuplatní sebapotvrdenie vo forme sebauznania/ seba- neuznania.

skríningovými postupmi zameranými na hodnotenie pripravenosti

sa prostredníctvom nich posúdil rozsah, do akého chápanie dieťaťa a jeho zručnosti zodpovedajú tomu, čo vyučovací program očakáva od ich výkonu v prvých ročníkoch základnej školy

selfkoncept

sebapojatie utvorené v dôsledku interakcie so soc prostredím,

tri aspekty self

sebapoznanie sebahodnotie sebaregulácia - sebakontrola

ako deti vstupujú do produktívneho systému reči ?

skrz rozličné komponenty -cez lexiku k syntaxu napr.

škoslká spôsobilosť

strešný termín integrujúci zrelosť aj pripravdenosť - rozlišuje medzi tými schopnosťami a zručnosťami, ktoré dieťa dosahuje v prevažnej miere v procese zretia a tými, ktoré dosahuje skôr pod vplyvom prípravy a nácviku pod vedením inej osoby

existenciálne self

subjektívna skúsenosť s existenciou -vnímanie svojej identity, osobná činnosť

jazyk

systém dávajúci do vzťahu myšlienky a reč prostredníctvom vetných jednotiek

morfologické komponenty

tvaroslovie, kategórie, rod, čislo, pád, čas

overregularization

uplatňovanie gram pravideil aj na slová, ktoré sú výnimkou z týchto

taxanomické obmedzenia

v - predpoklad taxonómie. Dieťa má tendenciu zaraďovať slová do tried-kategórií. Markmanová a Hutchinsonová označili kravu nezmyselným slovom „dax", potom deťom predložili obrázky, kde bolo prasa a mlieko a žiadali ich, aby ukázali ďalšieho daxa, deti mali tendenciu ukázať na prasa a nie na mlieko.

Teória genderovej schémy Bemnovej

v Spoločnosť zdôrazňuje deťom od najútlejšieho veku, že ľudstvo sa delí na mužov a ženy a rozdiely z toho plynúce sú tak zásadné (gendrová polarizácia) aby sa naučili týmto spôsobom vnímať seba i svet. Deti si tak vytvárajú rodovú schému, čo je hypotetický konštrukt v mysli organizujúci poznávacie procesy. 2 funkcie RS: -poznávacia -postojová a motivačná

nadmerná generalizácia

v dieťa používa jedno slovo na označenie objektov a udalostí, pre ktoré máme vlastné označenie, napr. auto je všetko, čomá kolesá, havo je všetko, čo je chlpaté a má štyri nohy...

hormonálne pohlavie

v pri tvorbe genitálií a produkcii mužských a ženských hormónov; úloha androgénnych účinkov - fetálna androgenizácia dievčat; syndróm androgénnej necitlivosti

suprasegmentálne komponenty reči

výška tónov, hlasitosť, dĺžka zvukov, intonácia

najčastejšie problémy dieťaťa zo sociálne znevýhodneného prostredia

· neovláda vyučovací jazyk · nemá výchovou podporovaný zmysel pre osobnú zodpovednosť · jeho výchovné prostredie je málo podnetné (až patologické) - slabá podnetnosť prostredia vplýva na osobnosť, telesný a psychický vývin - proces zretia nie je uňho podporovaný podnetmi zo sociálneho prostredia · musí znášať predsudky a odmietanie triedneho kolektívu · má rozdielne potreby a požiadavky voči učiteľom · ľahšie podlieha antispoločenským vzorom správania

rečová pragmatika

štúdium sociálneho používania jazyka